Zelená lokálna energia: Skúsenosti z Nemecka, Rakúska a Slovenska

Shruti Athavale z Rakúska v úvodnom vystúpení prezentovala Program E5 pre energeticky efektívne komunity, ktorého účelom je podpora a vyhodnocovanie opatrení na zvýšenie podielu udržateľného využitia ekologických zdrojov energie zo strany nielen rakúskych, ale aj nemeckých, švajčiarskych a poľských miest a obcí. V Rakúsku je tento program realizovaný a spolufinancovaný v rámci iniciatívy „klimaaktiv“ federálneho Ministerstva pre udržateľnosť a turizmus. Mestá a obce sú v rámci tohto programu podporované v zavádzaní ekologických energetických riešení vo všetkých fázach – príprave energetickej stratégii až po reálne zavádzanie, prevádzku projektov a ich vyhodnocovanie v rámci „European Energy Award“. S. Athavale súčasne prezentovala pár príkladov dobrej praxe z rakúskych miest , ako aj internetovú stránku www.e5-gemeinden.at, ktorá ponúka cca. 2000 príkladov, miest a obcí a ich ekologických riešení energetického manažmentu. (Pozn.: prezentáciu S. Athavale, ako aj viacerých ďalších lektorov/-iek stretnutia prikladáme na záver článku.)

Spolupracovníčka európskeho think-tanku E3G Ada Ámon priblížila účastníkom skúsenosti, prínosy ale aj problematické oblasti nemeckej „Energiewende“, teda prechodu Nemecka, jeho ekonomiky ako aj spoločnosti ako takej, na obnoviteľné zdroje energie. Už v roku 2016 predstavoval podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe Nemecka bezmála 30%, pričom uhlie už tvorí menej ako 17% energetickej základne Nemecka. Najväčší podiel v rámci prírodných zdrojov má v Nemecku veterná energia a to 12,3% podiel. Pozoruhodným faktorom nemeckej veľkej transformácie energetiky je fakt, že masívna podpora zo strany tak federálnej vlády ako aj spolkových krajín s množstvom nástrojov a opatrení viedla okrem iného k tomu, že podiel pôvodných najväčších hráčov v energetickom sektore Nemecka, tzv. „Big Four“ (RWE/innogy, E.ON, Vattenfall, EnBW) klesol na len niečo viac ako 5%, čím sa prirodzene znížil aj politický vplyv týchto hráčov na energetické politiky krajiny. Za dôležité A. Ámon však okrem iného označila aj to, hovoriť verejnosti o obnoviteľných zdrojoch celú pravdu, aj o ich nákladoch, pretože to je jediná cesta proti šíreniu rôznych dezinformácií a v konečnom dôsledku k ich udržateľnému etablovaniu v energetickom mixe krajín.

Riaditeľ OZ Priatelia zeme - CEPA a jeden z odborných garantov projektu Juraj Zamkovský sústredil svoju prednášku na súhrn konkrétnych ekonomických a ekologických prínosov prechodu miest a obcí na lokálne alebo regionálne obnoviteľné zdroje energie, pričom za najväčšie pozitíva stavu v SR označil síce pomalú, ale istú zmenu minimálne v rétorike najvyšších štátnych predstaviteľov SR, konkrétne prezidentky Z. Čaputovej a premiéra P. Pellegriniho v téme klimatickej hrozby, takisto vyzdvihol reálne existujúce príklady dobrej praxe na Slovensku a fakt, že veľká časť prostriedkov fondov EÚ na obdobie po roku 2020 bude určená pre oblasť ekologickej energetiky. To znamená, že obce a mestá, ktoré budú na tieto výzvy a projekty pripravené, budú v zásadnej výhode. Tu však konštatoval najväčšie nedostatky, chýbajúce personálne, odborné kapacity pre ekologický energetických manažment na strane obcí a miest, absentujúce energetické vzdelávanie najmä na stredných odborných školách, ako aj celkovú premisu orientácie slovenskej spoločnosti na hospodársky rast, ktorý je z princípu spojený s rastom energetickej spotreby. Za kľúčové označil J. Zamkovský potrebu etablovania tzv. Centier udržateľnej energetiky na úrovni regiónov SR s dostatočnými odbornými kapacitami, ktoré však budú dlhodobo udržateľné, čo sa týka aj ich finančného zabezpečenia, pretože inak ide o plytvanie zdrojmi či osobným nasadením.

Druhý odborný garant projektu, bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik priblížil účastníkom možnosti a príklady energetického plánovania v rámci modelu celosvetového Dohovoru primátorov a starostov pre klímu a energiu, v rámci ktorej sa aktuálne viac ako 9600 municipalít z 59 krajín sveta, pokrývajúcich populáciu bezmála 327 mil. obyvateľov, zaviazalo napĺňať ambiciózne klimatické a energetické ciele. Okrem rôznych politík, nástrojov či adaptačných plánov na zmenu klímy, v oblasti komunálneho manažmentu dopravy, budov, odpadu, samozrejme energetiky a ďalších, ktoré mestá prijímajú, prezentoval M. Ftáčnik aj konkrétne príklady z európskych miest, napr. projekt Berlínsky solárny atlas, v rámci ktorého mesto nechalo drónom nasnímať strechy budov v meste, aby identifikovalo optimálne využiteľné plochy pre inštaláciu solárnych či fotovoltaických panelov.

Počas prvého dňa absolvovali účastníci/-ky aj praktickú ukážku bytovej výstavby vo vysoko pasívnom štandarde v bratislavskej Petržalke - projekt Petržalské dvory, ktorý je jedným z prvých svojho druhu v oblasti energetickej úspory na Slovensku. Konkrétne technické, ekonomické a ekologické parametre energetického riešenia prezentoval účastníkom architekt výstavby, pričom sa sústredil najmä na systém vykurovania prostredníctvom zemného kolektora a rekuperácie vzduchu. Obstarávacie náklady na byt v bytovkách tohto projektu sú, popri citeľných energetických úsporách, porovnateľné s bežnou výstavbou.

Druhý deň stretnutia vyplnil výjazd účastníkov do rakúskych miest Bruck an der Leitha a Gänserndorf. Primátor Bruck an der Leitha Gerhard Weil a manažér Energieparku Bruck an der Leitha Norbert Koller prezentovali výsledky a projekty, ktoré toto mesto a región dosiahlo za 25 rokov dôsledného presadzovania a zavádzania ekologických energetických riešení v oblasti veternej energie, biomasy, bioplynu, fotovoltaiky, kedy pre príklad dokáže dnes mesto vďaka 53 veterným turbínam Energieparku zabezpečiť 120-tisíc domácností elektrickou energiou. Za dôležité označil primátor mesta ako aj N. Koller aj iniciatívy v oblasti vzdelávania, kedy v roku 2005 spustili v spolupráci s Technickou univerzitou Viedeň magisterské štúdium, ktoré dodnes absolvovalo 200 študentov/-iek z 30 krajín, aj zo SR, ako aj iné osvetové a vzdelávacie podujatia, smerujúce k podpore energetiky na báze prírodných obnoviteľných zdrojov.

Po výstupe na vyhliadkovú platformu veternej turbíny v Energieparku Bruck an der Leitha absolvovali účastníci/-ky poslednú exkurziu výjazdu v areáli materskej školy Wolkenschiff v meste Gänserndorf. Táto vďaka inštalácii fotovoltaických panelov na streche budovy a inštalácii tepelnoizolačnej konštrukcie stien a tepelného čerpadla pre potreby kúrenia vyrába viac elektrickej energie, ako spotrebuje. Prebytok dodáva do verejnej siete, resp. poskytuje elektrickú energiu pre využitie elektromobilov v obci.

Druhé stretnutie projektu „Zelená lokálna energia - cesta pre Slovensko. Príklady dobrej praxe“ poskytlo účastníkom/-čkam šesť prednášok a diskusií s expertmi/-kami z Rakúska, Nemecka a Slovenska a tri prezentácie praktických ukážok projektov ekologickej energetiky v Bratislave a v Rakúsku. Projekt bude po letnej fáze spracovania poznatkov pokračovať stretnutím na východe Slovenska.

Nižšie nájdete užitočné odkazy ako aj prezentácie našich expertov a expertiek.