Webinár: Zelená regionálna energetika na Slovensku

Autori štúdie diskutovali so štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR Karolom Galekom a Romanom Havlíčkom z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o tom, aké sú potrebné základné kroky, predpoklady, ale aj bariéry vzniku udržateľnej regionálnej energetiky na Slovensku na báze maximálnej možnej energetickej sebestačnosti a využitia lokálnych prírodných zdrojov energie.  

Na metafore deravého vedra J. Zamkovský v úvodnom vstupe ilustroval, ako neexistencia udržateľnej a čo najviac sebestačnej regionálnej či lokálne energetiky spôsobuje obrovský odliv finančných zdrojov za externé zdroje energie z regiónov, ktoré by v prípade využitia miestnych zdrojov ostávali v regióne a pomáhali by rozvíjať miestnu ekonomiku. Rozvoj dlhodobej profesionálnej regionálnej energetiky teda so sebou nesie nie len energetický a ekologický, ale rovnako silný ekonomický prínos pre regióny Slovenska. Nie náhodou vznikli pilotné Centrá udržateľnej energetiky, ako základ budúcej plošnej infraštruktúry regionálnej energetiky v SR, práve v troch z najmenej rozvinutých okresov Slovenska. 

Ako uviedol štátny tajomník rezortu hospodárstva, zodpovedný za sektor energetiky, K. Galek, súčasné vedenie ministerstva sa v tejto oblasti riadi známym heslom "mysli globálne, konaj lokálne" a v tomto duchu plne podporuje snahy o decentralizáciu energetiky na Slovensku, samozrejme pri zachovaní stability dodávok energie, ich bezpečnosť a finančnú dostupnosť pre ľudí aj firmy. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k podpore udržateľných zdrojov energie a lokálnej energetiky, rovnako ako k cieľu zvyšovania energetickej efektívnosti. V strategickom dokumente, energetickom pláne SR je súčasne zahrnuté aj kreovanie centier regionálnej energetiky v jednotlivých samosprávnych krajoch vrátane ich finančného krytia. Súčasnej vláde je podľa K. Galeka zrejmé, že bez posilnenia odborných kapacít na úrovni regiónov naša krajina nenaplní svoje energetické, uhlíkové a klimatické ciele, súčasne však proces kreovania týchto štruktúr musí byť prepojený so základnými strategickými rozvojovými dokumentmi, ktorými sú Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov a miest. To je predpoklad, aby sa prostriedky nečerpali živelne a neefektívne, ale cielene a tak, aby mali čo najväčší dopad na úsporu energie aj finančných zdrojov samospráv a ľudí.

Bývalý primátor mesta Bratislava a aktuálne vysokoškolský pedagóg Milan Ftáčnik upozornil, že problémom Slovenska, ak hovoríme o etablovaní regionálnej a lokálnej energetiky, je už samotný fakt, že len jediná miestna samospráva a to Hlavné mesto SR Bratislava, má vo svojej organizačnej štruktúre vytvorenú oficiálnu pozíciu energetika. Na úrovni krajskej samosprávy je situácia lepšia, avšak na lokálnej úrovni táto personálna odborná kapacita viac-menej neexistuje. Preto je veľmi dôležité, že v národnom energetickom pláne sú na formovanie aj financovanie takejto odbornej štruktúry vyčlenené reálne finančné zdroje.  

Diskusia priniesla aj konkrétne príklady dobrej praxe samospráv a regiónov, ktoré ilustrujú prínosy takejto politiky. J. Zamkovský v tomto kontexte opísal príklad rakúskej obce Güssing, ako príklad kedysi typického chudobného mestečka a regiónu v odľahlej periférii Rakúska, ktorý je po dvadsiatich rokoch nielen energeticky sebestačný, ale aj exportuje energiu, ktorý optimalizoval spotrebu energií a dnes produkuje rôznorodý energetický mix, takisto na seba tento sektor naviazal výskumnú činnosť v spolupráci s univerzitami a týmto spôsobom produkciou lokálnej energie získava 14 mil. euro príjmov ročne, vzniklo tu 50 nových prevádzok, firiem a 1500 nových pracovných miest. Výsledkom tejto politiky je aj fakt, že dnes už ľudia z okresu nechodia masívne pracovať do Viedne, ale ľudia prichádzajú pracovať do Güssing. Súčasne v meste vzniklo niečo, čo sa nazýva energetická turistika ako výkladná skriňa udržateľnej energetiky Rakúska.

Podľa M. Ftáčnika je pravdou, že aj v tejto oblasti "je to o ľuďoch" na úrovni samospráv, ktorí túto agendu musia aktívne presadzovať a realizovať, avšak ako uviedol, existuje množstvo starostov a primátorov, ktorí chcú politiky miestnej udržateľnej energetiky rozvíjať, ale prakticky to nemajú komu dať na starosť, lebo takýchto ľudí nemajú. Preto by malo byť záujmom štátu, prispieť k tomu, aby si kraje, mestá a obce takýchto ľudí vychovávali, aby ich stredné odborné školstvo, ktoré je v kompetencii krajov, vzdelávalo. Čo sa týka problému deficitu odborného vzdelávania, štátny tajomník Galek uviedol, že dnes na Slovensku existujú vzdelávacie kapacity pre obnoviteľné zdroje, napr. v Košiciach, na STU v Bratislave, ale aj na niektorých stredných odborných školách táto agenda je. Otázka je, či ľudí, vynikajúcich odborníkov, ktorí z týchto škôl vzídu, vieme udržať vo verejnej sfére. J. Zamkovský dodal, že okrem odborných kapacít dnes však nemáme ani vypracovanú metodiku na realizáciu týchto politík, napr. v oblasti vyhodnocovania dát a ich aplikácie. Aj túto musíme dostať z centra do regiónov, ale tam aplikovať na konkrétne podmienky a kapacity daného regiónu. 

Významnou témou, ktorej sa diskusia tiež dotkla, bola potreba optimalizácie energetickej spotreby, teda zvyšovanie energetickej efektívnosti, ktorá musí predchádzať fáze nastavenia energetických potrieb do budúcnosti. Najlacnejšia energia je totiž tá, ktorá sa nikdy nespotrebuje, pripomenul aj štátny tajomník K. Galek.

Celý záznam diskusie nájdete na portáli euractiv.sk