Exkurzia: Škola bez segregácie

Ochrana rómskych a sintských komunít je európskou úlohou ako zdôraznil Guillermo Ruiz, predseda Ústrednej rady nemeckých Sintov a Rómov, počas návštevy slovenskej skupiny vo Vzdelávacom fóre proti anticiganizmu. Výmena skúseností je dôležitá pre to, aby sme spoločne zlepšili situáciu marginalizovanej skupiny a zároveň sa od seba učili. Počas pôsobivých prednášok, diskusií a návštev škôl v rámci dvojdňovej exkurzie sa ukázalo, že je potrebné riešiť mnoho problémov súčasne.

Základná škola Eriky Mann umožnila slovenským učiteľom, zástupcom ETP a EduRoma nahliadnuť do každodenného chodu školy so zameraním na divadlo a hudbu. Riaditeľka školy Birgit Habermann zdôraznila zodpovednosť školy podporovať deti v ich schopnostiach a záujmoch a ukázať im ľahšiu cestu k sebauplatneniu a odvahe rozhodovať sa pomocou tvorivého prístupu. Cielenú podporu v škole dostávajú najmä deti s poruchami učenia, s inojazyčným rodinným zázemím, kde nemčina nie je materinským jazykom alebo deťom s telesným postihnutím. Obzvlášť dôležitá je najmä spolupráca s rodičmi. Potvrdili to aj rómski mediátori zo školy Rütli, pre ktorých zohráva mediačná práca ústrednú úlohu. Počas návštevy kampusu Rütli hovorili o svojej každodennej práci, o výmene skúseností s rodičmi rómskych a sintských detí, o návštevách v domácnostiach a o jazykových bariérach, ktoré sa snažia prekonať tým, že rodičom prekladajú rozhovory so školou alebo úradmi do rómčiny. Sabina Salimovska, rómska mediátorka v kampuse Rütli, zdôraznila, aké dôležité je najmä v školskom kontexte informovať rodičov o ich povinnostiach a zapájať ich do rozhodovacích procesov. Pre výchovnú prácu s deťmi a mladými ľuďmi je tiež zásadné, aby boli najprv informovaní o svojich právach. Len tak sa môžu sami stať mediátormi a vzdelávať svojich priateľov o diskriminácii a rasizme formou rovní s rovným (peer-to-peer).

Mehmet Daimagüler, splnomocnenec spolkovej vlády pre anticiganizmus, sa vo svojej práci zaoberá aj školským systémom. V rozhovore so slovenskými účastníkmi zdôraznil, že hlavným problémom je podľa neho nedostatočná osveta o sintských a rómskych komunitách. Príliš veľa ľudí má v mysliach rasistické a predpojaté predstavy o komunite, čo časom spôsobilo, že sa diskriminácia hlboko zakorenila. Dôležitým prostriedkom proti tomu je z jeho pohľadu rozsiahlejšie vzdelávanie v školách, začlenenie dejín Rómov a Sintov do učebných osnov a reforma školských učebníc. Projekty ako Škola proti rasizmu sú dôležité opatrenia, ale vládny splnomocnenec považuje za mimoriadne dôležitú aj zodpovednosť spolkových krajín. Iba ak budú Rómovia a Sinti zastúpení v rôznych výboroch na štátnej/regionálnej úrovni, môžu sa intenzívne zasadzovať za zmeny na politickej úrovni. V konečnom dôsledku je avšak najdôležitejšie mať podporu spoločnosti a vyvíjať tlak na politikov zvonku. Až keď si osoby s rozhodovacou právomocou uvedomia, aká dôležitá je táto otázka pre širokú spoločnosť, bude možné niečo z dlhodobého hľadiska zmeniť.

Tento postreh potvrdil aj Björn Budig zo Vzdelávacieho fóra proti anticiganizmu v spoločnom diskusnom kole. Vzdelávacie fórum sa zameriava na preventívnu prácu proti anticiganizmu a na posilnenie postavenia Sintov a Rómov. Školy, úrady alebo spoločnosti, ako napríklad Deutsche Bahn, sa čoraz častejšie obracajú na Fórum pre vzdelávanie a žiadajú o semináre, workshopy a ďalšie formy vzdelávania s cieľom zvýšiť citlivosť voči diskriminácii Rómov a Sintov u zamestnancov. Je to dôležitý prvý krok v boji proti inštitucionálnej diskriminácii Rómov a Sintov. K odstráneniu diskriminácie na základe etnickej príslušnosti vedie napriek tomu ešte dlhá cesta. Nemecko má veľmi elitársky vzdelávací systém, kritizuje Guillermo Ruiz z Ústrednej rady nemeckých Sintov a Rómov. Deti z robotníckych rodín alebo marginalizovaných skupín majú stále veľmi ťažké získať vysokoškolské vzdelanie. Zatiaľ čo Ruiz považuje túto jemnú diskrimináciu za hlavný problém Nemecka, situácia na Slovensku je oveľa zjavnejšia, ako vyplynulo z rozprávania slovenských účastníkov o ich skúsenostiach. Vylúčenie rómskych komunít, neistá bytová situácia, segregácia do čisto rómskych škôl a tried či nespravodlivé zaraďovanie detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl sú prejavmi otvorenej diskriminácie, s ktorými sa účastníci exkurzie rôznymi spôsobmi stretávajú vo svojej praxi. Práca na tom a kampaň za ochranu Rómov v praxi je jednou z najväčších výziev ich práce, zdôraznili najmä slovenskí učitelia.

Hoci sa východiskové situácie a formy diskriminácie v Nemecku a na Slovensku líšia, výmena skúseností medzi nemeckými a slovenskými aktérmi poskytla nové perspektívy a impulzy, ktoré by sa tak či onak mohli rozvinúť do sľubných stratégií pre školy a politiku. Exkurzia však bola predovšetkým predohrou k budúcim cezhraničným výmenám - nabudúce možno návštevou nemeckých aktérov na Slovensku.