Online-diskusia: Suverénna zahraničná politika Ficovej vlády v praxi

Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004. 

Národno-štátne záujmy Slovenska, ktoré by mala naša zahraničná politika sledovať, ako vysvetľuje M. Wlachovský stoja na parametroch, ktoré sa dlhodobo nemenia - veľkosť SR, s kým susedíme, nastavenie slovenskej ekonomiky (otvorená, proexportná), kto sú naši hlavní ekonomickí partneri. Medzi národné záujmy patrí v neposlednom rade aj zabezpečenie obranyschopnosti krajiny, ochrana suverenity aj občanov, preto je Slovensko členom NATO.

Podľa preiskumov verejnej mienky vníma ako hrozbu pre Slovensko viac občanov USA, nášho spojenca, ako Rusko, ktoré jednostranne zaradilo Slovenskú republiku na zoznam nepriateľských krajín. Tento fenomén vidí bývalý minister zahraničných vecí ako dôsledok hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Západu od roku 2014. Spojenci síce vnímajú znepokojne nálady a názory, ktoré na Slovensku prevládajú, avšak podstatné je nakoniec to, čo komunikuje vláda.

Premiér Robert Fico avizoval v jednom z rozhovorov nadväzovanie ekonomickej diplomacie v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam. Podľa M. Wlachovského by sa malo Slovensko v tomto smere zamerať skôr na Európu, kam smeruje 80 % slovenského exportu. Naše obchodné záujmy a budovanie nových partnerstiev vidí v našom bezprostrednom okolí. Geografická blízkosť je v tomto ohľade kľúčová.

Priority slovenskej zahraničnej politiky na najbližšie obdobie vidí Wlachovský v bezpečnostnej otázke, udržiavaní dobrých vzťahoch so susedmi (Slavkovský formát, V4) a v otázke migrácie.

Celú diskusiu nájdete TU