Online-diskusia: Pandémia a globálne klimatické zmeny

Moderátorka Irena Jenčová sa spolu s hosťami klimatológom Alexandrom Ačom, riaditeľom Filozofického ústavu SAV Richardom Sťahelom a europoslancom Martinom Hojsíkom spoločne zaoberali otázkou, do akej miery pandémiu COVID-19 spôsobila priamo alebo nepriamo globálna zmena klímy, či môžeme čakať vznik nových pandémií v budúcnosti a čo môže byť kľúčové pri zvládaní podobných kríz v budúcnosti.

Riaditeľ českého a slovenského zastúpenia FES Urban Überschär v úvodnom slove vyzdvihol dôležitosť témy klímy a klimatických zmien aj v kontexte aktuálnej krízy koronavírusu. Pandémia ma dopad aj na životné prostredie a globálne emisie znížením cestovania, zavedením homeofficov a zákazu vychádzania. Nič z toho však problém klimatických zmien nevyrieši a my budeme potrebovať omnoho viac úsilia.

Biodiverzita sa alarmujúcim tempom stráca, rozsiahle a rýchle ničenie prírody má dopady nielen na živočíchy a rastliny, ale aj na ľudské zdravie. Správa svetového fondu na ochranu prírody za rok 2020, ktorá uvádza pokles počtu zvierat zaznamenaný za posledných 46 rokov, dosiahol mieru 68%. Tento pokles je spôsobený ničením životného prostredia, odlesňovaním, neudržateľným poľnohospodárstvom, nezákonným obchodom s divočinou a prispieva k prepuknutiu vírusov.

Podľa R. Sťahela je dôvodov, prečo môže k epidémiám dochádzať častejšie niekoľko – meniaca sa globálna teplota spôsobujúca lokálne zmeny, migráciu zvierat a s tým spojená zvýšená pravdepodobnosť kontaktu s ľuďmi a ďalším problémom je roztápanie permafrostu – večne zamrznutej pôdy, kde existuje pravdepodobnosť, že v nej sú rozličné patogény a tie sa uvoľňujú a dostávajú sa medzi populáciu. K rozšíreniu tejto pandémie prispela obrovská globálna mobilita ľudí a tovarov. V minulosti trvalo niekoľko rokov kým sa epidémia rozšírila , teraz to trvalo niekoľko hodín, to zásadným spôsobom mení naše schopnosti identifikovať hrozbu a reagovať na ňu.

M. Hojsík dodáva, že sme sa prehupli do veku pandémie, aj „vďaka“ tomu, že sme spôsobili klimatickú krízu a ešte aj krízu biodiverzity. Rôzne ďalšie vírusy sú dôsledkom akým spôsobom narúšame planetárne procesy, akým spôsobom prenikáme do oblastí, kde sme sa predtým ako živočíšny druh nevyskytovali a odkiaľ potom aj prinášame rôzne veci. Aj akým spôsobom narábame so zvieratami pri ich intenzívnom chove. Tým všetkým si zarábame na veľký problém. Potrebujeme urobiť radikálne opatrenia v čo najkratšom čase, jedným je obmedziť spotrebu.

S týmito názormi sa stotožňuje aj Alexander Ač , ktorý zároveň vidí ako kľúčové opatrenie nielen z pohľadu klimatickej zmeny, ale aj pridružených problémov, zníženie spotreby primárne fosílnych palív. Potrebujeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Uhlíkový rozpočet sme si už vyčerpali, preto potrebujeme čo najrýchlejšie naštartovať udržateľný pokles, tak aby aj spoločnosť dokázala fungovať, pretože aktuálny krízový stav nie je udržateľný a pokles emisií je minimálny. Preto potrebujeme zmeniť zdroje energie, z ktorých pramenia emisie a to je už otázka na politickú reprezentáciu a čiastočne verejnosť, ktorá by mala tieto kroky chápať a akceptovať a podieľať sa na nich.

Viac k téme nájdete v zázname diskusie: www.facebook.com/1779011449074677/videos/844358112810978