06.05.2022

Online-diskusia: Obnoviteľné zdroje ako budúcnosť bez ruského plynu

Európska komisia prišla s klimatickou ambíciou v rámci energetickej politiky, podľa ktorej by takmer polovicu, 45 %, európskeho energetického mixu mali tvoriť obnoviteľné zdroje. Nemecko sa však rozhodlo ísť ešte ďalej a do roku 2030 chce vyrábať až 80 % energií práve z obnoviteľných zdrojov. Nemci sa tým chcú rýchlejšie zbaviť závislosti na ruskom plyne a dodržať klimatické záväzky. Podstatou novej energetickej politiky má byť najmä veterná a solárna energia. Do akej miery sú tieto ambície reálne? Môžu slúžiť ako rýchle riešenie v prípade odpojenia ruských dodávok plynu? Na túto tému diskutoval s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk, europoslanec Martin Hojsík.

Nemecko ešte v roku 2020 vykazovalo približne 20 % podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe enegrie, čo je porovnateľné so Slovenskom. Z 20 % na 80 % je veľký skok. Europoslanec Martin Hojsík vysvetľuje, že odhliadnuc od potreby riešiť klimatickú krízu, nemecký ústavný súd, na základe vedeckých dôkazov a záväzkov z Paríža, prikázal nemeckej vláde, že musí zmeniť klimatický zákon tak, aby dosiahli uhlíkovú neutralitu už v roku 2045, Nemecko vidí zelenú energiu ako príležitosť stať sa pionierom vo vývoji a výrobe zelených technológií. Investície do zelenej energie, ako europoslanec ďalej objasňuje, prinesú Nemecku technologickú výhodu a tým pádom aj profit pre nemeckú exportne orientovanú ekonomiku.

V prípade zelenej energie sa ešte stále zdôrazňujú náklady na jej prechod na úkor jej ekonomického potenciálu. Navyše ešte stále prevláda skreslený pohľad typu, načo sa snažiť o zmenu, keď zvyšok sveta, najmä najväčší znečisťovatelia, nič nerobia. Podľa Martina Hojsíka prevláda v Európe naivná predstava, že pre zvrátenie klimatickej krízy robíme veľa a ostatní nič. Pritom napr. v rozvoji elektromobility Európa zaostáva za Čínou a USA a môže tak prísť o svoju pozíciu lídra v automobilovom priemysle. Ako konštatuje M. Hojsík najpredávanejším autom v Európe je momentálne Tesla Model 3.

Investície do obnoviteľných zdrojov na Slovensku sú napriek schválenému Plánu obnovy, ktorý rieši aj reformy a investície v oblast zelenej ekonomiky, veľmi nízke. M. Hojsík vidí najväčší problém pri čerpaní prostriedkov ako aj v rozvoji zelenej energie v obrovských byrokratických prekážkach zo strany štátu a komplikovanej legislatíve. Z jeho pohľadu chýba na Slovensku politická vôľa pri presadzovaný zelených tém ako aj pri preberaní záväzkov. Nemecko ukazuje, že keď sa nájde politická vôľa a spojí sa s občianskou spoločnosťou a businessom, ktorý v zelených energiách, vývoji materiálov v rámci cirkulárnej ekonomiky a zvyšovaní efektívnosti využívania zdrojov vidí veľké ekonomické príležitosti, tak je dosiahnutie zmeny na dosah.

Momentálna diskusia na Slovensku ohľadne alternatív k ruskému plynu sa zaoberá skôr alternatívnymi zdrojmy zemného plynu ako obnoviteľnými zdrojmi, keďže nie je reálne, aby sme do nasledujúcej zimy nahradili plyn zelenou energiou. Napomáha tomu aj dotačná schéma, ktorá je na Sovensku nastavená tak, že podporuje využívanie plynu na výrobu tepla a elektriny.

Fotovoltika spolu s geotermálnou energiou majú spomedzi obnoviteľných zdrojov najväčší potenciál na Slovensku. Keďže takmer všetky fotovoltické panely sa aktuálne dovážajú z Číny natíska sa otázka, či si nebudujeme novú závislosť. Ako europoslanec Hojsík vysvetľuje, závislosť od ruského plynu sa nedá porovnávať so závislosťou od čínskych fotovoltických panelov, keďže tie si stačí kúpiť raz (na niekoľko desiatok rokov) pričom plyn kupujeme každý jeden deň. Okrem toho „Čína nevypne kohútik“. V konečnom dôsledku je zelená energia základom našej nezávislosti od fosílnych palív vo všeobecnosti. V akom časovom horizonte to bude, závisí od toho ako sa k tomu postavíme.

Celý záznam z diskusie si môžete pozrieť TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt