Online-diskusia: Migračná kríza v EÚ. Ako riešiť rekordný počet utečencov?

Trasa cez Stredozemné more a Balkánska trasa sú v súčasnej utečeneckej kríze vyťažené rovnako. V prípade Balkánskej trasy ide o 170-percentný nárast oproti minulému roku. Spomínaná trasa vedie z Turecka cez Balkán a Slovensko až do Nemecka, ktoré predstavuje cieľovú krajinu pre väščinu migrantov. V dôsledku zvýšeného pohybu na Balkánskej trase sa súčasná migračná kríza dotýka Slovenska viac ako tá z roku 2015.

Jeden z dôvodov, prečo sa pohyb na Balkánskej trase zvýšil je ten, že Turecko začalo s repatriáciou sýrských útečencov, hoci situácia v Sýrii ešte stále nie je bezpečná. Okrem toho konflikt v Sýrii trvá už 10 rokov a ľudia v utečeneckých táboroch sú zúfalí, bez práce, bez prístupu ku vzdelaniu a so silnou túžbou po riešení svojej životnej situácie. Zo štúdií vyplýva, že trpezlivosť ľudí zotrvať v utečeneckom tábore je 5 rokov. Strach z repatriácie a pocit, že uviazli na mŕtvom bode, keďže sa nevedia pohnúť z Turecka, kde sa ich životné podmienky zhoršujú v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie v Turecku.

Súčasná migračná kríza ukazuje, že od roku 2015 sme sa nikam neposunuli, nielen Slovensko ale aj EÚ. Chýba reforma azylovej a migračnej politiky ako aj zjednotenie princípu ochrany vonkajšej hranice. Politici na Slovensku sa dodnes tvária, že problém migračnej krízy nie je náš problém, ale problém západnej Európy.

V Rakúsku tento rok požiadalo o azyl 94 000 ľudí, naproti tomu u nás nikto. Rakúsko sa tak dostalo na kraj svojich kapacít a spolu s Českou republikou zaviedli a predĺžili hraničné kontroly so Slovenskom. Podľa J. Orlovského sú kontroly na hraniciach neefektívne a ide skôr o politické gesto smerom k obyvateľom a voličom. Hranica sa dá nelegálne prekročiť aj mimo hraničných priechodov, preto vidí väčší zmysel skôr v námatkových kontrolách podozrivých vozidiel vo vnútrozemí.

Celú diskusiu si môžete pozrieť TU