Online diskusia: EÚ ako globálny hráč v post-pandemickom období?

"Súčasný stav EÚ zmenila kríza korona vírusu a v posledných mesiacoch sme zaznamenali zmenu politickej paradigmy. Počas pandémie sa zmenili aj vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi. Z globálneho pohľadu došlo v posledných mesiacoch ku zmenám, Čína zvýšila svoj globálny politický vplyv a zároveň neustále posilňuje aj čínska ekonomika, USA od inaugurácie nového prezidenta dostáva postupne pandémiu pod kontrolu a nová administratívna nastavila dôležité priority. Bol prijatý balíček na zotavenie ekonomiky a krajina je pripravená na socio-ekologickú rekonštrukciu, čo je pozitívne aj pre Európu, kedy by malo byť možné rozvinúť s USA dobré vzťahy", zhrnul vo svojom úvodnom slove Urban Überschär, riaditeľ zastúpenia FES v Čechách a na Slovensku a vyzdvihol dôležitosť témy EÚ ako globálneho hráča práve v tomto období. Podľa U. Überschära sú pre Európu dôležité tri veci - ako sa vysporiadať s následkami korona krízy, definovať medzinárodnú a globálnu úlohu Európy vo vzťahu k novým a starým globálnym hráčom akými sú Čína a USA a v neposlednom rade úloha vyriešiť globálne výzvy – boj proti klimatickým zmenám.

Na otázky moderátorky Lucie Yar či zohrala po 1,5 roku EÚ dostatočne dôležitú úlohu v pandémii, aký imidž si pred svetom vytvorila, či dokázala zreflektovať svoju tradičnú soft power, či sme sa mali z pohľadu členských krajín v niektorých oblastiach viac spoliehať na európske inštitúcie, aké kompetencie chýbali a či bola reakcia na pandémiu dostatočná reagovali hostia Monika Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu (Smer-SD / S&D), Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu (Spolu-OD / EPP), Peter Kmec, poslanec Národnej rady SR (Hlas-SD) a Radovan Geist, analytik a vydavateľ EURACTIV Slovensko.

Monika Beňová uviedla, že EÚ ako globálny hráč, ktorej súčasťou je aj Slovensko, zvládla túto tému dobre v porovnaní s tým, ak by sme ako krajina stáli v tejto situácii sami a museli si všetko riešiť sami. EÚ bola v úvode nepripravená koordinovať jednotlivé členské štáty. Neskôr priši zmätočné a niektoré neskoré rozhodnutia zo strany Európskej Komisie a súčasťou toho boli aj nie celkom dokonalé zmluvy. Pozitívom je, že sa do popredia dostala diskusia o elementoch strategickej autonómie, medzi ktoré patrí bezpečnosť, obrana a začalo sa vážne hovoriť o posilnení spolupráce v oblasti zdravia.

Podľa Vladimíra Bilčíka zanechala Európa veľmi zmiešaný imidž, ale je teraz predčasné hovoriť o tom, vzhľadom na situáciu v Indii. Tretia vlna nás neminie, takže ešte je čas zmiešaný imidž vylepšiť. "Sme v polovici zápasu o silnú európsku odpoveď na pandémiu a silnú európsku úlohu vo svete." Je dôležité zhodnotiť posun a poučiť sa z doterajších chýb. "Podcenili sme signály, ale takúto pandémiu sme doteraz nezažili", uviedol ďalej V. Bilčík. Európske inštitúcie konajú a z globálneho hľadiska je najzásadnejšie, že Európa ostala otvorená hlavne z obchodného hľadiska, v porovnaní so Spojenými štátmi alebo Spojeným kráľovstvom, nebol nezničený Schengen- spoločný prístup k vonkajším hraniciam a ich ochrane, Európa bola otvorená spoločným riešeniam- dnes jestvujúci fond obnovy, ktorý by bol pred pandémiou nepredstaviteľný. Európa v čase pandémie nerezignovala na princípy férovosti a právneho štátu v tom ako pristupuje k európskemu priestoru a ku vzťahom s tretími krajinami. "Pandémia nás naučila ak chceme uspieť, nebude to stačiť, musíme hrať mocenskú hru, to je to čo ukázali Čína, Rusko, aj Spojené štáty americké. K pravidlám je potrebné pridať aj politickú asertivitu", uzavrel V. Bilčík.

Peter Kmec, poslanec Národnej rady SR (Hlas-SD), zhodnotil rozbeh EÚ v otázkach riešiacich pandémiu ako pomalší. "O procesoch sa rozhoduje na úrovni európskej rady a sme spolurozhodovací prvok pri otázkach riešiacich aj pandémiu". P. Kmec však vidí dve dôležité oblasti, v ktorých sa udial pokrok - oblasť civilnej ochrany a budovanie európskej zdravotníckej únie - a to tým, že sa musela riešiť situácia akou je pandémia covid 19. Podľa P. Kmeca sme blízko k tomu aby sme sa mohli nazývať federácia nezávislých štátov, je to však citlivá politická otázka, ku ktorej je potrebné postupovať postupne. Základné postuláty ktoré, federácia predpokladá sú menová politika, zahraničný obchod, absentuje však obrana, zahraničná politika, spoločná imigračná politika, sú to oblasti, ktoré sa musia vyprofilovať a potom bude odolnosť EÚ oveľa silnejšia.

Naopak Radovan Geist je toho názoru, že sme od federácie pomerne vzdialení. Reakcia Európy bola zo začiatku prirodzene váhavá. Základnou príčinou bolo, že členské krajiny nepostupovali jednotne, ale zvolili si individuálny postup a sú tri príčiny prečo tak urobili – je viacero oblastí, v ktorých EÚ nemá kompetencie v kľúčových oblastiach – zdravotníctvo, hranice – politicky inštinktívna reakcia členských krajín – krajiny, ktoré mali pocit, že sa ich to netýka, sa uzavreli do seba – politický kalkul – zneužívanie krízy a obviňovanie EÚ. Pozitívne je na rozdiel od iných kríz, že tu sa začínajú riešiť príčiny slabosti Európy a vzniká snaha ju robiť vnútorne silnejšou, pretože potom môže byť platnejším globálnym hráčom. "Sme v polčase – prvá bola zdravotnícka kríza, potom ekonomická kríza, ekonomické následky", reagoval na myšlienku V. Bilčíka R. Geist. V závere R. Geist uviedol, že by Európa mala spoločne pristupovať aj k problémom mimo európskeho sveta, pretože inak nás dostihnú v podobe politickej nestability, možno občianskych vojen a ďalších vĺn migrácie.

Celý záznam diskusie si môžete pozrieť TU