Okrúhly stôl: Desať rokov feministickej zahraničnej politiky

V roku 2014 sa Švédsko ako prvá krajina EÚ prihlásilo k feministickej zahraničnej politike. Podľa tohto konceptu by sa mala rodová rovnosť uplatňovať v každom aspekte zahraničnej politiky štátu. Erika Kvapilová sa v novej analýze pozerá na dianie v krajinách, ktoré sa za desať rokov k iniciatíve Švédska prihlásili. Hoci ešte stále prebieha diskusia medzi diplomatmi a odborníkmi o jednotnej definícii feministickej zahraničnej politiky, s istotou môžeme povedať, že tento koncept nie je pokračovaním politiky rovnosti medzi ženami a mužmi. Feministická zahraničná politika (FZP) ide za tradičné binárne chápanie rodovej rovnosti a zameriava sa na ďalšie charakteristiky. Cieľom FZP je integrácia akýchkoľvek marginalizovaných skupín.

Podstata FZP spočíva v hľadaní spoločných záujmov medzi krajinami, najmä v otázkach ľudských práv, inklúzie a odbúravnia nerovností vo svete. Krajiny, ktoré sa hlásia explicitne k FZP alebo k jej princípom sú zastúpené na všetkých kontinetoch (12-20 krajín). Nejedná sa tým pádom ani o pokračovanie západného feminizmu. Výsledkom FZP má byť zmena v inštitúciách, v štruktúrach, vo fungovaní všetkých dimenzií zahraničnej politiky - diplomacia, bezpečnosť a obrana, ekonomika a obchod, rozvojová humanitárna pomoc, životné prostredie a inovácie. Koncept FZP zdôrazňuje úlohu žien v politike, pričom nejde len o ich zastúpenie, ale aj prítomnosť na rozhodovacích procesoch, kde môžu upriamiť pozornosť na témy rovnoprávnosti a menšín.

Veľkou výzvou pre krajiny, ktoré prijali FZP alebo jej princípy je zabezpečiť konzistentnosť s domácou politikou. Ďalším problematickým bodom je téma militarizácie a práva na sebaobranu. Ako zdôrazňuje E. Kvapilová ide o mimoriadne citlivé témy, ktoré v rámci FZP ešte neboli otvorené a diskutované. Okrem toho presadzovane princípov FZP zlyháva v kľúčových oblastiach zahraničnej politiky (bezpečnosť a obchod), ktoré zostávajú stále prevažne doménou mužov.

Presadzovanie princípov FZP nepatrí medzi priority slovenskej vlády, pričom v poslednom období je zastúpenie žien nielen vo vláde, ale aj na pozíciách štátnych tajomníkov veľmi nízke. Na kľúčových ministerstvách nie je žiadna žena na pozícii štátnej tajomníčky. Keby sa Slovensko zapojilo do medzinárodných diskusií k FZP, bolo by vo svete viditeľnejšie a náš hlas by mal väčšiu odozvu. Okrem toho na Slovensku chýba zmysluplná spolupráca vlády s mimovládnymi organizáciami, ktoré by mala aktivovať a podporiť, aby sa tejto téme venovali. Ako príklad fungujúcej spolupráce vlády a tretieho sektora uvádza Kvapilová Holandsko, kde mimovládne organizácie spolutvoria politiky a akčné plány.

Analýzu si môžete prečítať alebo stiahnuť TU