29.06.2026

Krajná pravica - diskusia s prezentáciou knihy "Right Wing Populism in Europe"

Aké sú príčiny rastu pravicového populizmu v Európe, aké má tento trend podoby a ako by mali strany ľavého stredu na tento vývoj reagovať - to boli hlavné témy verejnej diskusie, ktorú FES SK v spolupráci s Katedrou politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a OZ Proforum zorganizovala v závere júna 2026.

Editor knihy "Right Wing Populism in Europe" Ernst Hillebrand diskutoval spolu s politologičkou Anetou Világi, šéfredaktorom konzervatívneho portálu Postoj Martinom Hanusom, odborníkom na výskum krajnej pravice Tomášom Nociarom a bývalou programovou riaditeľkou Inštitútu ľudských práv Alenou Krempaskou.

Ako už v úvode diskusie, v rámci predstavenia základných téz knihy, skonštatoval jej editor Ernst Hillebrand, pri analýze ale aj politickej reakcii na rast pravicového populizmu treba vychádzať z toho, že tento trend nezanikne, naopak je trvalý a má tendenciu zoči-voči novým výzvam a neistotám posilňovať. Jedným z mnohých faktorov, posilňujúcich tento trend je pocit veľkej časti voličstva krajín Európy, že súčasný politický a ekonomický systém im nezabezpečuje tie potreby, ktoré spájajú s dôstojným životom.

Podľa politologičky Anety Világi úspech strán krajnej pravice spočíva do veľkej miery v tom, že dokážu presvedčivo politizovať frustrácie a obavy časti voličov a systematicky a dlhodobo prostredníctvom sociálnych sietí posilňujú emocionálnu väzbu so svojimi priaznivcami. Šéfredaktor portálu Postoj na úvod diskusie ocenil, že kniha vyvracia časté označovanie volebného správania priaznivcov pravicového populizmu ako iracionálneho konania. Ako aj viaceré príspevky knihy uvádzajú, ide z ich strany naopak o celkom pochopiteľnú, racionálnu revoltu voči liberálnemu politickému a ekonomickému establišmentu súčasnej doby.

Ako však zdôraznil T. Nociar, hlavným znakom krajnej pravice nie je jej populizmus, teda orientácia na väčšinovú verejnú mienku a politický dopyt, ale tzv. "nativizmus", teda absolútne predradenie záujmov pôvodných obyvateľov krajiny pred všetky ostatné princípy, záväzky krajiny či hodnoty ako napr. ľudské práva. Rovnako T. Nociar považuje identifikáciu týchto strán s "ľudom" za mýtus, pretože často je hlavným cieľom daných strán nie nahradenie záujmov elít záujmami ľudu, ale nahradenie liberálnych elít, elitami vlastnými, ako môžeme pozorovať napríklad v súčasných USA.

Podľa A. Krempaskej krajná pravica aj na Slovensku ako jediná strana aktívne adresuje sociálne obavy ľudí a to aj v podobe kritiky často zdieračských praktík zahraničných korporácií, investorov voči domácej populácii. Z tohto dôvodu, podľa vzoru či už z USA ale aj Európy, musí byť odpoveď ľavice dôrazný tlak na spravodlivosť prerozdelenia statkov a dôstojné podmienky pre ľudí práce. Prednostne v tomto smere A. Krempaská vyzdvihla oblasti zelených politík a zdravotníctva - na Slovensku výrazne privatizovaného, v ktorých prerozdelenie zaťaženia výrazne v prospech nízkopríjmových a na úkor najbohatších častí spoločnosti je nevyhnutným predpokladom znovuzískania dôvery ľudí voči politickému systému a jeho aktérom. Férová predstava budúcnosti na rozdiel od cynizmu a nenávisti, ktorú ponúka súčasná politika je podľa Krempaskej jedinou možnou odpoveďou na súčasný vývoj.

Diskusia účastníkov v publiku nastolila základnú otázku, či dnes má ešte zmysel delenie na ľavicu a pravicu v tradičnom, prerozdeľujúcom zmysle, alebo či sú rozhodujúcim faktorom kultúrne - liberálno-konzervatívne- vojny. S výnimkou M. Hanusa všetci účastníci diskusie zdôraznili, že by naopak bolo prínosné, aby sa pravo-ľavá, socio-ekonomická os konfliktu do politiky vrátila.

Celú diskusiu si môžete pozrieť tu: www.youtube.com/watch