03.06.2025

Európska konferencia 2025: EU at the Crossroads – Can It Rebuild Stronger?

V stredu 28. mája 2025 sa v Bratislave konala výročná európska konferencia pod hlavným názvom "EU at the Crossroads – Can It Rebuild Stronger?". Podujatie zorganizovali Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike v spolupráci s partnermi SFPA a Austro-French Centre for Rapprochement in Europe. Konferencia privítala expertov z rôznych sektorov z celej Európy a predstavila im tri pútavé panelové diskusie zamerané na kľúčové oblasti súčasného európskeho diania: ambície EÚ ako globálneho hráča, výzvy konkurencieschopnosti v dobe obcodných vojen a budúcnosť európskej obrany.

V úvodnom príhovore sa podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec venoval implementácii národného plánu obnovy a jeho významu pre modernizáciu krajiny. Navrhol, aby sa osvedčená metodika plánu obnovy stala vzorom pre budúci európsky rozpočet po roku 2028, keďže lepšie kombinuje európske a národné priority. V diplomatickej, no pomerne kritickej sebareflexi priznal, že Slovensko by malo aktívnejšie podporovať spoločné európske riešenia, keďže súčasný vládny prístup nie je dostatočne konštruktívny voči európskym partnerom.

Experti sa zhodli, že Európska únia disponuje značným potenciálom ovplyvňovať svetové dianie, no chýba jej strategická jasnosť. Hoci má množstvo sektorových stratégií, absentuje jej celková vízia budúceho postavenia v medzinárodnom systéme. Konferencia identifikovala potrebu redefinovať kľúčové partnerstvá, osobitne transatlantické vzťahy v kontexte amerického ústupu z európskych záležitostí. Rozšírenie EÚ sa ukázalo ako najúčinnejší zahraničnopolitický nástroj, pričom integrácia Ukrajiny predstavuje nielen morálnu, ale predovšetkým bezpečnostnú nevyhnutnosť pre celý európsky projekt.

Analýza konkurencieschopnosti odhalila paradox európskej ekonomiky – silné fundamenty sú brzdené štrukturálnymi problémami. EÚ sa môže oprieť o rešpektované regulačné štandardy, rozvinutý sociálny model a kvalifikovanú pracovnú silu, no súčasne čelí výzvam vo forme vysokých nákladov na energie, vonkajšej závislosti a demografického starnutia. Hoci pokrok v obnoviteľných zdrojoch je povzbudivý, pretrvávajúca závislosť od ruských energetických dodávok predstavuje bezpečnostné riziko. Európa musí urýchliť investície do talentov a inovácií, osobitne v oblasti umelej inteligencie, aby udržala krok s americkou a čínskou konkurenciou.

Diskusia o európskej obrane odhalila, že hoci NATO zostáva základným pilierom bezpečnosti kontinentu, rastúci americký odklon núti Európu k zásadným zmenám. Konflikt na Ukrajine sa stal katalyzátorom pre európske obranne úsilie a potvrdil potrebu väčšej samostatnosti bez ohľadu na politické zmeny za Atlantikom. Experti však varujú pred nerealistickými očakávaniami rýchleho budovania vlastných kapacít a zdôrazňujú nevyhnutnosť pokračujúcej spolupráce s americkými partnermi v kľúčových oblastiach.

Konferencia identifikovala niekoľko priorit pre úspešné budovanie európskej obrany. Okrem nevyhnutného navýšenia obranných rozpočtov je potrebné zamerať sa na efektívnejšie využívanie prostriedkov prostredníctvom koordinovaného obstarávania a vytvárania stabilného prostredia pre obranný priemysel. Kľúčovou výzvou zostáva integrácia národných obranných systémov do funkčného celku, ktorý dokáže účinne odstrašiť potenciálnych agresorov. Účastníci tiež upozornili na nedostatočnú pripravenosť verejnosti a potrebu lepšej komunikácie o bezpečnostných hrozbách a význame obranných schopností pre európskych občanov.