Diskusia: Chrániť klímu - s podporou ľudí

Vážnosť ekologických zmien a z toho vyplývajúci prechod od konzumného spôsobu života i ekonomického modelu založeného na neustálom raste pri súčasnom plytvaní nerastnými surovinami sa nezaobíde bez širokej podpory verejnosti. Na zvýšenie participácie populácie a vytváranie súhlasu s novými, doteraz nepoznanými riešeniami je však potrebná správna forma a obsah komunikácie s verejnosťou o rizikách z podcenenia tejto hrozby.  Online-seminár FES SK a portálu euractiv.sk bol jedným z prvých tohto druhu na Slovensku, skúmajúci problém správnej rétoriky „zelených“ politík.

Jeden z organizátorov podujatia, Robert Žanony v úvode upozornil na dve aktuálne práce Friedrich Ebert Stiftung sústreďujúce svoju pozornosť na environmentálne otázky a správnu komunikáciu. Prvá z nich, argumentačný manuál s titulom „Chrániť klímu. Sociálne. Spravodlivo“ vznikla v spolupráci viacerých zastúpení FES a externými expertmi a s hlavným predsavzatím, neprezentovať zelené politiky v podobe abstraktných cieľov, dohôd či dopadov, ale najmä poukázaním na reálne prínosy ekologických politík pre každodenný život ľudí. Druhá publikácia prináša praktické príklady úspešných environmentálnych politík piatich miest a obcí Francúzka.
Angažovanosť ľudí v snahe o zmenu vecí verejných a to aj v oblasti životného prostredia a klímy musí prepájať sféru marketingu a psychológie. Dôležitá je viera a nádej v možnosť zmeny, postavenej na premene našich zvykov. Inšpirácia a motivácia ľudí vychádza často z lokálnej úrovne, kde je možné dopady klimatických zmien aj prínosy klimatických a ekologických politík prezentovať verejnosti na konkrétnych prípadoch a príkladoch, ktoré poznajú zo svojho bezprostredného okolia.

Eva Junge, klimatická psychologička, poukázala aj na úlohu emócií v procese tvorby reakcií. Negatívne marketingové kampane vyobrazujúce zničených a nahnevaných ľudí bojujúcich proti klimatickým zmenám vzbudzujú nečinnosť, kým kladne riešené reklamy vyvolávajú nádej a chuť na zmenu. Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, ktorý je aktivistom už od začiatku 90. rokov 20. storočia, prispel do diskusie praktickými príkladmi zlepšenia komunikácie, najmä v podobe jej zjednodušenia pre koncové publikum.

Profesor Torsten Schäfer, ktorý sa už viac ako 20 rokov špecializuje na klimatický žurnalizmus, vo svojich tézach vychádza z predpokladu zaradenia udržateľnosti medzi základné hodnoty ako sú mier či demokracia. Pri reálnej komunikácií však musia byť vždy prítomné etické hodnoty s dôrazom na lokálny i kultúrny kontext. Brian Fitzgerald, komunikačný expert z holandskej agentúry Dancing Fox ktorý bol ako predstaviteľ Greenpeace niekoľko desiatok rokov zaangažovaný v ochranárskych aktivitách, zdôrazňuje aktuálnu polarizáciu spoločnosti i potrebu vytvorenia nového cieľa spoločnosti pre budúce i súčasné generácie. Za dôležité považuje súčasne prinavrátenie pocitu nadšenia pre budúcnosť, upustenie od zlých správ, ale takisto potrebu zásahu legislatívnych opatrení.

Celú dvojhodinovú diskusiu si môžete pozrieť tu: 
https://www.facebook.com/53798312370/videos/363855254898648