Webinár: „Ženy a kríza: Zmení pandémia pohľad na ekonomické postavenie žien?“

Diskusia na tému ekonomického postavenia žien v spoločnosti, vrátane platovej nerovnosti v kontexte „korona-krízy“ bola predmetom ďalšieho webinára FES-SK a euractiv.sk, v ktorom s moderátorkou Zuzanou Gabrižovou z portálu euractiv.sk diskutovali  Sylvia Porubänová, sociologička, výskumná pracovníčka a zástupkyňa riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Barbora Holubová, výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave a Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky na Úrade vlády, ktorá je súčasťou projektu Hodnoty za peniaze.

Ako uviedla v úvodnom slove vedúca zastúpenia FES v SK Zuzana Homer, každá kríza zvyšuje nerovnosti a v tejto kríze sa preukázali hlavne nerovnosti medzi mužmi a ženami v platovej oblasti. Zuzana Homer zdôraznila, že aj pandémia Covid-19 preukázala, ako práve ženy držia spoločnosť pokope svojou všestrannou angažovanosťou, či už v práci alebo v domácnosti, kde sa z nich v čase pandémie stali popri všetkých povinnostiach okrem iného ešte aj učiteľky. Ženy sú často nadreprezentované v mnohých odvetviach, ktoré sa vyznačujú  nízkou platovou úrovňou a súčasne práve aktuálna pandémia ukázala, čo dokáže spôsobiť výpadok týchto odvetví. Ak sa k tomu priráta zvyšujúca sa tendencia domáceho násilia páchaného na ženách, spoločnosť si musí uvedomiť, že stojí pred neľahkým problémom, ktorého riešenie nesmie ostať len pri verejných poďakovaniach politikov a potleskoch z balkónov ale musí sa zamerať hlavne na systémové riešenia, štrukturálne zmeny, odbúravajúce nerovnosti v postavení žien v spoločnosti. 

Sylvia Porubänová poukázala okrem iného na nárast domáceho násilia, podmieneného nutnosťou ostať v domácej izolácii po dlhú dobu, čo v niektorých prípadoch prehĺbilo vzťahové problémy medzi členmi domácností. Podľa S. Porubänovej kríza priamo ukázala na koho dopadá prerušenie práce najviac, keďže až tri štvrtiny poberateľov OČR tvoria ženy, čo tiež poukazuje na nevyhnutnú potrebu zbierania rodovo štruktúrovaných dát ako z ekonomickej oblasti tak aj z oblasti života spoločnosti. Na ich základe je možné analyticky vyhodnocovať, aké situácie rozdielne dopadajú na aké skupiny. Sociologička S. Porubänová je tiež presvedčená, že koranavírusová kríza ešte viac prehĺbi platové nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktoré sa odvodzujú od prevládajúceho konceptu ceny a hodnoty neplatenej práce.

Podľa Barbory Holubovej zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Covid-19 ukázal, čo znamená výpadok žien z pracovných pozícií pre fungovanie spoločnosti napríklad v zdravotníctve či opatere. I vďaka tejto situácii došlo k zásadnému zviditeľneniu hodnoty práce žien, ktoré vykonávajú popri zamestnaní veľký rozsah neplatenej domácej práce. Krízu v tejto oblasti prehlbuje aj fakt, že existujú krajiny, ktoré dokážu poskytnúť ženám lepšie podmienky a taktiež prácu žien ohodnotiť lepšie. V dôsledku tohto faktu sme svedkami presunu ženskej pracovnej sily väčšinou z východu na západ Európy, čo v krajinách so zlým systémom ohodnotenia práce žien spôsobuje kolaps niektorých odvetví.

Riaditeľka implementačnej jednotky na Úrade vlády SR Miriam Letovanec upozornila na ukazovateľ „Wellbeing“, ktorý v zahraničí meria spokojnosť obyvateľstva. Tento zahŕňa nielen platové ohodnotenie, ale aj celkovú spokojnosť obyvateľstva so životom. Veľké zahraničné spoločnosti začínajú prehodnocovať benefity pre matky na materskej dovolenke tak, aby im vyšli čo najviac v ústrety. M. Letovanec pripomenula, že v programovom vyhlásení slovenskej vlády sú viaceré sociálne záväzky, ktoré môžu situáciu ohľadom nerovnosti platov posunúť vpred ale aj vzad. Dôležité bude v tomto ohľade aj hodnotový pohľad na postavenie  a rolu žien v spoločnosti.

Celý záznam webináru si môžete pozrieť TU.