Štúdia: Výskumná sprava o mladých na Slovensku 2021: Nespokojní a predsa zostávajú

Štúdia vychádza z medzinárodného výskumného projektu, ktorý FES realizoval v krajinách V4 a troch pobaltských štátoch – Estónsku, Litve a Lotyšsku – ktorého hlavným cieľom bolo identifikovať, popísať a analyzovať postoje a vzorce správania sa mladých ľudí (vo veku 14 – 29 rokov) v súčasnej dobe.

Štúdia sa venuje rôznym aspektom života mladých vrátane ich hodnotovej orientácie a postojov k otázkam vlastného rozvoja, vzdelávania, uplatnenia na trhu práce, plánovania rodinného života, ako aj politickým postojom, vzťahu k demokracii, občianskej participácii či aktuálnemu problému radikalizácie v spoločnosti.

Oblasťami, kde štúdia definuje hlavné problémy z pohľadu života a sebarealizácie mládeže, sú kvalita a úroveň vzdelávacieho systému, ktorá je hodnotená mladými ľuďmi najhoršie z meraných krajín, ako aj náročnosť, prednostne finančná, zakladania rodín, ktorá spôsobuje, že Slovensko patrí ku krajinám s oneskoreným osamostatňovaním sa mladých ľudí. Faktory vnímanej nízkej kvality vzdelávacieho systému, finančnej nedostupnosti zakladania rodín, ale takisto vnímanie korupcie a celkovej politickej klímy sú rozhodujúcimi motivátormi emigrácie slovenskej mládeže do zahraničia. Prekvapivým zistením štúdie je najvyšší podiel nedôvery a negatívneho naladenia mladých ľudí na Slovensku voči EÚ zo všetkých meraných krajín. Pozitívnym zistením je oslabenie politickej podpory radikálnych pravicových politických síl, ktorá je dnes u mladých ľudí na Slovensku nižšia, ako u celkovej populácii.

Jedným z hlavných zistení štúdie je merateľný všeobecný príklon slovenskej mládeže k individualizmu, prejavujúci sa nielen v odďaľovaní zakladania rodín, či zdôrazňovaním potrieb, akými sú sebarealizácia a úspešná kariéra, ale aj odklonom od spoliehania sa na inštitúcie štátu a silnejúcim príklonom k individuálnym stratégiám aj mimo vyslovene súkromných tém.

Okrem mnohých zistení ponúka štúdia aj odporúčania pre verejné politiky. Tieto by sa podľa jej autorov mali sústrediť na uľahčovanie zakladania rodín, okrem iného dostupným bývaním a aktívnou politikou zamestnanosti mladých ľudí, takisto na posilnenie spoločenského postavenia učiteľov, ktorého nedostatok spôsobuje nízku vnímanú aj reálnu kvalitu vzdelávacieho systému, rovnako kľúčovou je pružnejšia adaptácia vzdelávacieho systému na vývoj na trhu práce, a zo spoločenského hľadiska nemenej dôležitá je kultivácia orientácie mladých ľudí nielen na seba samých, ale smerom k väčšej občianskej angažovanosti, sociálnej interakcii nad rámec svojho bezprostredného životného priestoru.