Štúdia: Solidárne, ekologické a moderné Slovensko

Autori a autorky štúdie, ekonóm z Ekonomickej univerzity vo Viedni Joachim Becker, analytička Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Katarína Csefalvayová, bývalý minister školstva a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist, odborový analytik Ján Košč, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák, bývalý minister hospodárstva a neskôr sociálnych vecí Peter Magvaši, sociológ a ekonóm Daniel Škobla, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová a Juraj Zamkovský zo združenia Priatelia Zeme-CEPA v šiestich kapitolách štúdie analyzujú východiskovú pozíciu Slovenska a navrhujú konkrétne politiky, reformy a opatrenia na zvládnutie trojjedinej transformácie, ktorú musí naša krajina zvládnuť: environmentálnej, digitálnej a sociálnej. 

"Cieľom je transformovať Slovensko so stredno-príjmovou, málo diverzifikovanou, nerovnomerne rozvinutou a k životnému prostrediu málo citlivou ekonomikou, patriace iba medzi miernych inovátorov, na Slovensko s konkurencieschopnou, vzdelanostnou ekonomikou, odpovedajúcou úrovni Priemyslu 4.0, environmentálne udržateľnou a sociálne spravodlivou", uvádza v úvode štúdia. 

Za nevyhnutné považujú autori prekonať transformačný ekonomické model, postavený v dominantnej miere na priamych zahraničných investíciách a stále lacnej pracovnej sile, na taký, ktorý bude diverzifikovať svoju štruktúru, podporovať domáce podniky s inovatívnym a environmentálnym profilom a ktorý sa bude sústreďovať na podporu lokálnej ekonomiky, či už v oblasti produkcie potravín, ale takisto svojho energetického zabezpečenia s pozitívnym dopadom na ekonomický rozvoj regiónov. 

Okrem zvládnutia digitálnej a zelenej transformácie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom našej budúcej prosperity, sa štúdia sústreďuje aj na pilier sociálnej ekonomiky, ktorý je na Slovensku v raných štádiách rozvoja a má, aj podľa vzoru iných európskych krajín, veľký potenciál prispieť jednak k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju regiónov, ako aj k zapojeniu dlhodobo nezamestnaných či inak z pracovného trhu vylúčených skupín. S touto témou súvisí aj kapitola o solidárnej spoločnosti s konceptom „sociálneho občianstva“, ktoré štúdia zdôrazňuje, pričom nezastupiteľnú úlohu prisudzuje v posilňovaní súdržného charakteru našej spoločnosti odborom. 

Štúdia v ďalších kapitolách ponúka iný ako mainstreamový pohľad na otázky fiškálnej konsolidácie, daňovej politiky, ktorej prisudzuje dôležité prerozdeľovacie, sociálne aj environmentálne funkcie. Rovnako sa štúdia zasadzuje za podstatne aktívnejší prístup Slovenska k reforme inštitútov eurozóny s konkrétnymi inštitútmi, ktoré by malo Slovensko dôrazne presadzovať, ako daň z finančných transakcií, digitálnu daň a dôsledný boj proti daňovým únikom. 

Štúdia už bola doručená analytickému útvaru Ministerstva financií SR, Inštitútu finančnej politiky, ktorého analytici/čky sa štúdiou už zaoberajú. Okrem predstavenia štúdie v rámci online-diskusie https://fb.watch/2fG_-LXy8e/, bude štúdia rovnako verejne publikovaná, zdieľaná a adresne doručená relevantným aktérom, aby svojim dielom prispela k cieľu, s ktorým bola autormi tvorená: čo najlepšiemu využitiu významných finančných zdrojov v budúcich rokoch na zvýšenie kvality života čo najväčšej časti našej spoločnosti. 

Štúdia v celom znení na stiahnutie tu: