Správa o stave EÚ 2018 v optike Slovenska

S akou odozvou sa správa J. C. Junckera stretla na Slovensku a v EÚ? Minulý rok predseda EK predstavil svoju víziu EÚ do roku 2025. Zmenilo sa niečo? Ako dnes aktéri, pôsobiaci v oblasti európskej politiky hodnotia prácu Komisie Jeana Claudea Junckera? Je dnes EU silnejšia, stabilnejšia ako v roku 2014? A aké by mali byť priority budúcej Európskej komisie? Aj týmto otázkam sa venovali slovenskí experti/ky počas diskusie v bratislavskom Európskom informačnom centre, ktorá nadviazala priamo na prejav predsedu EK.

V panelovej diskusii postupne vystúpili viacerí slovenskí experti/tky, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko,  poslanec NR SR za SaS Martin Klus, či generálna riaditeľka sekcie medzinárodných vzťahov na Ministerstve financií Eva Goncalvesová. Mohli sme si vypočuť aj príspevky generálneho riaditeľa sekcie európskych záležitostí na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Alexandra Micovičina  a politológa Pavla Baboša, ktorý v súčasnosti pôsobí na Katedre politológie FiF UK v Bratislave.

Diskutujúci zhodne konštatovali, že obdobie komisie 2014 – 2019 pod vedením Luxemburčana Junckera bude historicky definované najmä spustením Európskeho fondu pre strategické investície, nesúceho pomenovanie „Junckerov investičný plán“ a otázkou migrácie.

Kým investičný plán bol a je expertmi hodnotený prakticky jednohlasne pozitívne, pretože prišiel práve v čase po finančnej a dlhovej kríze a dokázal dostať EU do fázy viacročnej hospodárskej konjunktúry, ktorá trvá dodnes, problém migrácie bude prirodzene hodnotený výrazne kritickejšie. 

V diskusii k negatívnej „migračnej bilancii“ komisie, ktorá túto zastihla nepripravenú,  však bola pripomenutá zdôraznená zásadná skutočnosť, že aj táto téma potvrdila stále rozhodujúcu úlohu členských štátov a teda výrazne obmedzené možnosti komisie, pokiaľ ide o riešenie závažných politických otázok. Realizácia akýchkoľvek plánov a návrhov komisie pre riešenie migračnej krízy vždy podliehala a podlieha politickej vôli členských štátov.

Bodom prejavu J. C. Junckera, ktorý vyvolal a určite ešte vyvolá diskusie na Slovensku, bola predsedom EK pomenovaná možnosť rozšírenia oblastí, v ktorých by Rada EU rozhodovala kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti. Okrem niektorých presne vymedzených oblastí v zahraničnej politike, spomenul aj tému daní. Na základe dlhodobých negatívnych pozícií aktérov európskej politiky v SR je zrejmé, že ak by táto téma bola vážne nastolená, vyvolala by to intenzívnu diskusiu a odozvu.

Viac informácií o podujatí nájdete pod odkazom v prílohe.