Séria dikusií "Zelená vízia pre Slovensko": Ako ochránime Slovensko pred rastúcou cenou energií?
Hoci sa o energetickej chudobe v posledných rokoch na Slovensku hovorí stále viac, kompetentní si ju medzi sebou ešte stále prehadzujú ako horúci zemiak. Z tohto dôvodu doposiaľ nemáme na Slovensku prijatú reps. vytvorenú definíciu energetickej zraniteľnosti, ani kompetentné orgány a taktiež žiadne konkrétne kroky a riešenia, ako pomôcť obyvateľom, ktorých sa to týka. Na tému energetickej chudoby a rastúcich cien energií diskutovali Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka Prognostického ústavu SAV, Petra Čakovská, podpredsedníčka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.), Juraj Adamica, manažér pre udržateľnosť a regulačné záležitosti SPP a Jiří Koželouh, odborník na energetiku a zmenu klímy z envirohnutia Duha z Českej republiky. Diskusiou sprevádzala Daniela Piršelová, zakladateľka Climate Conference Slovakia a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Únie miest Slovenska.
V minulých rokoch sa otázka energetickej chudoby neriešila, pretože sa týkala malého počtu ľudí. Dnes sa ohrozenie energetickou chudobou rozšírilo na ďaleko väčšie množstvo ľudí než sme boli zvyknutí. Podobne ako na Slovensku aj v Česku chýbajú opatrenia, ktoré by boli cielené ale zároveň aj relatívne plošné. Česko, narozdiel od Slovenska, má vypracovanú definíciu zraniteľného zákazníka avšak táto ešte stále nie je zahrnutá v legislatíve, čo podľa slov Jiřího Koželouha zapríčinilo, že štát reagoval pomaly na nárast cien a pomoc nebola cielená.
Podľa údajov ŠÚ SR k roku 2020 bolo 600 000 obyvateľov Slovenska ohrozených príjmovou chudobou (mnohodetné rodiny, rodičia samoživitelia, nezamestnaní, zdravotne postihnutí, ľudia žijúci sami v domácnosti, najmä seniori, ktorí žijú na vidieku). Nakoľko na Slovensku nemáme zatiaľ k dispozícii definíciu energetickej chudoby, vychádza S.O.S. v rámci svojej adresnej pomoci priamo v teréne práve z týchto údajov. Paradoxne mnoho energeticky zraniteľných sa nepovažuje za ohrozených energetickou chudobou, keďže financie na zaplatenie vysokých účtov za elektirnu a kúrenie de facto majú k dipozícii, tieto položky platia ako prvé, ale potom im už takmer nič nezostane na ďalšie fungovanie, ako strava, lieky a pod.
Inšpiráciu, ako sa s energetickou chudobou popasovať, môžeme hľadať v zahraničí, ale ako prízvukuje D. Dokupilová, nemôžeme zahraničné riešenia plne aplikovať na Slovensko, keďže Slovensko má najvyšší podiel výdavkov na energie ku príjmom v rámci celej Európy a aj skladba energeticky chudobných ľudí je úplne iná ako v ostatných európskych krajinách. To, čo je dôležité a podľa D. Dokupilovej nám veľmi chýba, sú informácie, kto spadá do kategórie energeticky chudobných a aký hlboký majú problém. Bez týchto esenciálnych vedomostí nevieme pripraviť efektívne riešenia ani využiť zahraničné skúsenosti.
Podľa P. Čakovskej by štát pri tvorbe definície energetickej chudoby mal vychádzať z pomeru príjmov a výdavkov domácností na energie. Zároveň dodáva, že aj bez schválenia oficiálnej definície enenergetickej chudoby zodpovednými autoritami by sa mali začať tvoriť a zavádzať v praxi opatrenia na zmierňovanie dopadov energetickej chudoby, keďže dnes už máme dosť informácií o rôznych, na Slovensku aj veľmi špecifických, zraniteľných komunitách a nízkopríjmových domácnostiach. Medzi systémové a dlhodobé opatrenia patria napr. zvyšovanie energetickej efektívnosti, najmä nízkopríjmových domácností, zníženie distribučných cien, ktoré sú jedny z najvyšších v rámci EÚ, zvyšovanie energetickej gramotnosti a vytváranie informačných stratégií.
Celý záznam z diskusie si môžete pozrieť TU