Publikácia: Slovensko 1989 - 2019. Budujeme férovú krajinu?

Príliš veľa originálnych a inšpiratívnych myšlienok zaznelo počas dvoch podvečerov v októbri 2019, venovaných diskusnému fóru „Slovensko 1989 - 2019. Budujeme férovú krajinu?“, aby sa nedostali na papier, resp. do elektronických archívov. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli spracovať štyri panelové diskusie fóra aj do publikovateľnej, textovej podoby elektronickej publikácie.

Témou bola ekonomická transformácia Slovenska, jej míľniky, víťazi a porazení, chyby ale aj úspechy a naša ďalšia perspektíva ako otvorenej, európskej, ale stále periférnej ekonomiky. V druhom paneli sa diskutovalo o tom, k akej miere sociálnej súdržnosti a solidarity s tými, ktorým život až tak neprial, sme sa dopracovali. O kvalite a úrovni našej verejnej diskusie, o tom, či sa ešte vieme počúvať, porozumieť si, alebo sa len okrikujeme a neveríme si, sa hovorilo v treťom paneli. A napokon na záver bolo témou naše zahraničnopolitické, resp. európske ukotvenie či smerovanie do budúcnosti.

Popri mnohom inom zaujímavom odznelo napríklad konštatovanie o absurdnej segregácii v slovenskom školstve, v rámci ktorej Bratislava každé ráno zažíva dopravný kolaps aj preto, lebo rodičia vozia cez mesto deti do elitných, elitnejších a najelitnejších škôl a na východe majorita vyberá deti zo škôl, kde sú rómske deti, ktoré potom končia v úplnej segregácii. V ekonomickom panely bolo zdôraznené napríklad to, že rozvoj, konkurencieschopnosť Škandinávie ale takisto „ázijských tigrov“ stál a stojí z veľkej časti na širokej distribúcii ľudského kapitálu, teda na širokej dostupnosti verejných služieb a infraštruktúry, vďaka ktorej majú tieto spoločnosti spoločnosť so silným ľudským kapitálom. A že si musíme vybrať, či chceme byť krajinou nízkych daní, alebo krajinou s vysokým ľudských kapitálom, pretože oboje nejde. Takisto sme si vypočuli vtipnú teóriu o tom, ako priority verejných politík nápadne kopírujú životné fázy našich mienkotvorcov a politikov, ktorí, keď boli mladí a bezstarostní, podporovali minimálny štát, ktorý im nemal v ničom brániť - v podobe reforiem I. Mikloša, Ľ. Kaníka či R. Sulíka, no dnes, keď už majú malé deti a rodiny, sú pre nich prioritou škôlky, kvalitné školy pre ich deti, či zdravotníctvo. Odznelo aj sebakritické priznanie povrchného oslavného prístupu mainstreamových novinárov k pravicovým reformám druhej vlády M. Dzurindu, alebo konštatovanie, že rovnako ako radikálna a extrémistická, či dezinformačná scéna, aj „stredný prúd“, médií a verejnosti často skĺzava do emotívnych, skratkovitých záverov či osočovania názorového oponenta a tomuto by sme sa mali vyvarovať. Alebo v diskusii o sporoch vo vzťahoch členských krajín v rámci EÚ sme si vypočuli tézy nemeckého experta o kríze vzájomných očakávaní, morálnom intervencionizme či dvojakom metre v akceptácii rozdielnosti zo strany „starých“ členských štátov voči strednej a východnej Európe. A mnoho mnoho iného.

Pre tých, ktorí majú záujem dočítať sa viac o postojoch a názoroch 16 osobností na 30-ročnú cestu Slovenska od roku 1989 sme spracovali publikáciu, ktorú prikladáme pod článkom a prajeme zaujímavé čítanie.