Prečo volíme (čoraz viac) extrém? Príčiny radikalizácie politiky.

V zhode panelisti označili rast neistôt, obáv či až pocitu ohrozenia u ľudí, spojeného tak s otvorenosťou sveta a rýchlosťou jeho zmien, ako aj s sociálno-ekonomickým vývojom posledných desaťročí, za spoločného menovateľa radikalizácie politiky. Ako uviedol D. Gerbery, kým v minulosti tieto obavy a neistoty dokázala absorbovať a do značnej miery  riešiť demokraticky legitimizovaná politika, najmä v podobe inštitútov sociálneho štátu, dnes sa tieto trendy v dôsledku globalizácie, deregulácie a oslabenia sociálnych politík akoby vymkli spod kontroly. Na kľúčový význam individualizácie spoločnosti, prebiehajúcej minimálne tri desaťročia, ako príčiny pocitu vykorenenosti a neistoty ľudí poukázal v tejto súvislosti J. Marušiak.

Rovnako sa väčšina panelistov zhodla v názore, že radikalizačné tendencie nemožno dnes pozorovať len u tzv. globalizačných „losers“, teda u ľudí, pre ktorých globalizácia, otvorenosť sveta a deregulácia priniesla predovšetkým stratu istôt a obavy. Výraznejšie vyčleňovanie zo spoločnosti a vymedzovanie sa voči iným a stratu zodpovednosti za „celok“ možno sledovať aj u „víťazov“ globalizácie. R. Geist v tomto kontexte označil za porovnateľnú, či dokonca väčšiu hrozbu, akou sú otvorene extrémistické strany, rast radikalizácie politického „mainstreamu“, ktorý si čoraz viac osvojuje radikálny či extrémistický slovník, čím prispieva k radikalizácii aj v rovine politických riešení. 

Názorový rozpor sa prejavil v diskusii o príčinách rastu antieurópskeho sentimentu aj v našej krajine. Bývalý minister kultúry M. Maďarič tento pripísal najmä tendencii Európskej únie, „brať si väčšie sústa, ako dokáže stráviť“, teda tlaku na integráciu v oblastiach, kde EÚ naráža na suverenitu členských štátov. Ako príklad uviedol M. Maďarič známy spor o riešenie európskej migračnej krízy. R. Geist zdôraznil, že práve v tomto rozhodovaní už Európsky súdny dvor potvrdil, že hlasovanie ministerskej rady EÚ o kvótach na prerozdelenie utečencov a migrantov bolo v súlade s právom EÚ.

 R. Geist v tomto kontexte zdôraznil, že za zdôrazňovaním kultúrnych rozdielov ako príčiny obáv ľudí je často obchádzanie reálnych štrukturálnych ekonomických nerovností v rámci zmien, ktorých sme svedkami v ostatných desaťročiach. 

Na ekonomickú podstatu nespokojnosti ľudí s vývojom v našej krajine poukázal v tejto súvislosti D. Gerbery. Z celého radu štatistických zisťovaní a prieskumov podľa jeho slov vyplýva, že nezanedbateľná časť verejnosti nebenefitovala na tom, čo dnes nazývame „úspešným príbehom Slovenska“. Rovnako, čo je ešte horšie, títo ľudia nevidia riešenie dnešného stavu a takéto riešenie si už vôbec nespájajú s etablovanými politickými stranami a aj preto časť z nich deklaruje podporu radikálnych politických subjektov.

Viac ako dvojhodinová diskusia, ktorá otvorila a pomenovala mnoho príčin, súvislostí a dopadov trendu radikalizácie politiky potvrdila, že ide o problém, na ktorý naše spoločnosti doposiaľ nenašli adekvátne riešenia. Aj preto sa jej bude zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku aj naďalej venovať.

Videozáznam z diskusie nájdete pod týmto odkazom: