Online-diskusia: Zahraničná politika po voľbách. Čaká Slovensko obrat?

Experti SFPA na základe dostupných zdrojov a vlastnej expertízy vypracovali tri scenáre možného povolebného vývoja. Ide o indikátor hlavných trendov povolebného vývoja, keďže sa nepredpokladá, aby sa naplnili všetky body z hociktorého zo scenárov.

Prvý zo scenárov predpokladá kontinuitu v zahraničnopolitickej aj bezpečnostnej sfére, takisto v oblasti európskej politiky. Predpokladom pre jeho realizáciu je dohoda strán, ktoré zložia vládu, v otázkach smerovania krajiny a jej ukotveniu v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Realizácia tohto scenára je na úrovni EÚ podmienená pokračujúcou podporou sankcií voči Rusku a celkovým odmietnutím jeho agresívnej politiky, tiež podpora Ukrajiny všetkými dostupnými prostriedkami. Predpokladá sa zachovanie pragmatického prístupu k využívaniu formátov regionálnej spolupráce, s dôrazom na B9, S3, ako aj V4 a 3SI. V záujme Slovenska je zachovať priateľské vzťahy a konštruktívnu spoluprácu so všetkými susedmi, vzťahy s Českou republikou zostanú naďalej v privilegovanej pozícii, pričom Poľsko eventuálne posilní svoju pozíciu strategického partnera pre SR. Bude podporovať rozvoj obranných projektov EÚ a posilnenie európskeho piliera NATO. Bude jedným z lídrov politiky rozširovania EÚ, s dôrazom na všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, Ukrajinu nevynímajúc. V oblasti bezpečnostnej politiky bude Slovensko jednoznačným zástancom transatlantického partnerstva, tiež významným zástancom pokračujúceho rozširovania NATO o ďalšie krajiny, ktoré budú pre Alianciu prínosom. V spolupráci s partnerskými krajinami bude tiež zvyšovať  úroveň ochrany kybernetického priestoru, čoho predpokladom je tiež zachovanie existujúcich kyberjednotiek na jednotlivých ministerstvách. Posilní tiež existujúce odbory zamerané na boj s dezinformáciami v rámci rezortov a zriadi ich aj na ďalších ministerstvách. V oblasti energetickej bezpečnosti bude Slovensko pokračovať v diverzifikácii zdrojov a trás dodávok energetických surovín, takisto v oblasti jadrového paliva, keďže energia získaná prostredníctvom jadrových elektrární bude naďalej považovaná za kľúčovú súčasť energetického mixu.  Bude tiež pokračovať v implementácii agendy „Fit for 55“, s čím je priamo spojený aj intenzívnejší rozvoj alternatívnych i obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie energetickej náročnosti jednotlivých priemyselných odvetví. 

Druhý scénar možno považovať za opak prvého. V prípade jeho realizácie príde k priamemu ohrozeniu kontinuity v zahraničnopolitickom i bezpečnostnom smerovaní Slovenska. V domácej politike možno očakávať výraznú polarizáciu a pokus o nastolenie nového zahraničnopolitického konsenzu strán prikláňajúcim sa k extrémnym názorom. Predstavitelia vlády budú priamo podkopávať úsilie smerujúce k prehĺbeniu európskej integrácie a využívať právo veta nielen v SZBP, ale aj iných oblastiach. Príde k narušeniu väzieb s transatlantickými partnermi.Vláda prestane byť podporovateľom sankcií proti Rusku a poskytovateľom pomoci Ukrajine, pričom sa bude aktívne usilovať o posilnenie bilaterálnych vzťahov s Ruskou federáciou a Čínou. Bude otvorene sympatizovať s vládou v Budapešti, pričom Slovensko  sa stane najbližším spojencom Maďarska v medzinárodných otázkach aj európskej politike. Posilnísa tak odklon od strategických partnerov Slovenska v regióne - ČR a Poľska. Na úrovni EÚ i NATO bude Slovensko čeliť rastúcej izolácii. Využívanie autoritárskych prvkov v procese vládnutia podmyje zásady právneho štátu, s dôrazom na nezávislosť súdnictva, čo  vyústi do sporu s Európskou komisiou. V oblasti bezpečnosti možno očakávať nárast zraniteľnosti voči hybridným hrozbám, najmä v kontexte šírenia dezinformačných kampaní a proruských naratívov. Ich šíriteľmi budú primárne tzv. alternatívne médiá, ktoré budú priamo podporované vládou zo štátnych, respektíve verejných fondov. Nastane prehlbovanie dezinformačného ekosystému a časom aj k jednoznačnému odvratu od demokratických hodnôt, čo bude mať sociálne, ale aj ekonomické dôsledky.  Chýbať bude na druhej strane dôraz na efektívne vzdelávanie. Slovensko bude nepriamo blokovať potenciálne rozširovanie NATO o ďalšie krajiny. Ako významná hrozba pre bezpečnosť SR i jej občanov budú prezentovaní migranti a sprísni sa azylová politika. V oblasti energetiky prinesie realizácia tohto scenára odklon od diverzifikácie energetických zdrojov a naopak, vláda bude hľadať možnosti posilnenia bilaterálnej spolupráce s Ruskom. Ohrozená bude tiež implementácia európskej Zelenej dohody, keďže vláda SR sa bude stavať do pozície výrazného oponenta plánu.

Scenár č. 3 je pomerne realistický a obsahuje vybraného prvky zo spomínaných dvoch scenárov. V realite bude tento scenár spočívať na formálnom potvrdení zahraničnopolitického smerovania Slovenska, praktické kroky vládnych predstaviteľov však budú dlhodobo nastavené priority SR v EÚ aj NATO spochybňovať. V kontexte aktuálneho konfliktu na Ukrajine bude Slovensko napríklad formálne hlasovať za pokračovanie sankcií voči Rusku, v domácom priestore však budú vládni predstavitelia vykresľovať takúto pozíciu EÚ ako škodlivú. Slovensko tiež môže pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine a sústrediť sa iba na dodávky humanitárnej pomoci, a to aj napriek negatívnemu dopadu na domáci zbrojársky priemysel. Na úrovni EÚ sa môže Slovensko zaradiť medzi skeptikov pokiaľ ide o prehlbovanie európskej integrácie. Častou témou politického diskurzu bude otázka suverenity, ktorej uplatňovanie v rámci európskych politík bude vnímané ako esenciálna otázka prinajmenšom pre časť koaličných strán vo vláde. Uplatňovanie suverenity bude Slovensko vnímať prostredníctvom nástroja veta, ktoré bude nadmieru implementovať v rôznych hlasovaniach na úrovni EÚ. V žiadnej z oblastí európskych politík nepríde k eskalácii napätia s inštitúciami EÚ a aktivizácii represívnych opatrení zo strany Bruselu. Bilaterálne vzťahy so susedmi zostanú bez výraznejších zmien, vláda bude možno usilovať o deeskaláciu vzťahu s Maďarskom, avšak tým, že sa postojovo vo vybraných oblastiach priblíži pozíciám Budapešti. V rámci regionálnej spolupráce bude vláda presadzovať zachovanie všetkých exitujúcich formátov. V oblasti bezpečnosti a obrany síce Slovensko nebude spochybňovať členstvo v NATO, do aktivít s aliančnými partnermi sa však bude zapájať iba nepravidelne. Časť vládnych predstaviteľom bude sympatizovať s obsahom zdieľaným takzvanými alternatívnymi médiami. Dezinformačný ekosystém, bude vďaka vládnej podpore silnejší, odolnejší a populárnejší v slovenskej spoločnosti, čo však bude spôsobovať významné sociálne a ekonomické škody. Strategická komunikácia i boj s dezinformáciami prestanú byť prioritou. Členstvo Ukrajiny v NATO bude vláda považovať za nereálnu opciu, pri rozširovaní EÚ bude dôraz kladený na rovnosť šancí pre všetky kandidátske krajiny a odmietanie akéhokoľvek privilegovania Ukrajiny. V oblasti energetiky možno predpokladať posilnenie intervencií štátu a vyostrenie vzťahu s vybranými energofirmami. Hoci Slovensko sa bude naďalej prezentovať ako konštruktívny partner, spochybňovanie niektorých európskych riešení a blokovanie implementácie vybraných európskych politík ho z pozície konštruktívneho partnera posunú do polohy aktéra, ktorého ťahy budú niekedy ťažko predvídateľné. 

Celú diskusiu nájdete TU