13.03.2023

Online-diskusia: Vojna na Ukrajine už trvá rok. Čo nás naučila a kam smerujeme?

Pred rokom len málokto veril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Minulý rok 24. februára ruská armáda prekročila ukrajinské hranice a začala vojenskú inváziu. Mnoho analytikov v tom okamihu nedávalo Ukrajine veľké šance a predpokladali, že Kyjiv môže padnúť do niekoľkých dní. Nestalo sa a Ukrajinci s pomocou západnej vojenskej techniky vzdorujú ruskej presile. Rozhovor na túto tému viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu zahranicnapolitika.sk, s Alexandrom Dulebom, expertom z SFPA.

Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť. Zato Ukrajinci s menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny,“ komentuje Duleba.

A. Duleba sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku.

Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala. „Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba. Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou. 

Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti. Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta.

Celý záznam diskusie si môžete pozrieť TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt