Online-diskusia: Táto krajina nie je pre mladých! Názory a postoje mladých ľudí na Slovensku

Medzi top faktory, ktoré ovplyvňujú názory a naladenie mladých na Slovensku patria stav školstva, trh práce, politická reprezentácia a medzigeneračné rozdiely.

Až 43 % mladých Slovákov je nespokojných so vzdelávacím systémom, pričom z krajín V4 a pobaltských štátov sú nespokojnejší už len Maďari. Táto nespokojnosť pramení častokrát z osobnej skúsenosti s korupciou slovenskom školstve. Okrem toho vykazujú výlsedky slovenských žiakov klesajúci trend, čo vyplíva z výlsedkov testovania PISA za obdobie 2003 - 2018. Tieto výsledky poukazujú na dlhodobejší problém nášho vzdelávacieho systému. Alarmujúce je taktiež veľmi nízke postavenie učiteľov v slovenskej spoločnosti. Iba 4,5 % učiteľov si myslí, že učiteľská profesia je v spoločnosti vážená, čo je najmenej v celej EÚ.

Nezamestnanosť a presadenie sa na trhu práce sú pálčivými problémami mladých ľudí. Od finančnej krízy, obdobie 2011 - 2019 bola nezamestnanosť mladých ľudí najvyššia spomedzi skúmaných krajín. Na Slovensku taktiež pracuje najmene mladých ľudí v odbore, ktorý vyštudovali. Z tohto nesúladu pramení aj pocit mladých ľudí, že sú prekvalifikovaní (38 %). Podľa zistení autorov je jedným z dôvodov, prečo je na Slovensku najviac ľudí v strednej a východnej Európe, ktorí pracujú mimo svoj vyštudovaný odbor, veľmi nízka skúsenosť s dobrovoľnou prácou. Až 47 % mladých ľudí praujúcich vo vyštudovanom odbore, 19 % v príbuznom odbore, absolvovali v minulosti dobrovoľnú prácu. Okrem zručností získavajú mladí ľudia dobrovoľnou prácou aj konkurenčnú výhodu pre budúce pracovné pohovory. Najviac mladých ľudí pracuje vo verejnom sektore (33 %), pričom len 22 % z nich túži pracovať v tomto sektore.

Až polovica opýtaných mladých ľudí sa necíti byť politicky reprezentovaná, resp. len málo. Tento výsledok je najhorší spomedzi sledovaných krajín a ukazuje či a ako politici zohľadňujú potreby mladých. Veľa z nich si ani nevie vybrať zo strán, ktoré sú k dispozícii. 46 % mladých ľudí dnes nemá svojho zástupcu v NR. Nedostáva sa im politickej pozornosti, akú by chceli. Týka sa to najmä etnických/národnostných strán. V súvislosti s COVID-19 klesala už aj tak nízka dôvera v politikov, politické strany a štátne inštitúty.

Dlhodobý paradox, ktorý štúdia zachytila, je nízky záujem o politiku a spoločnosť. Tieto dve oblasti zaujímajú mladých ľudí najmenej, pričom individuálny rozvoj kladú nad celospoločenský.

Celý záznam z diskusie si môžete pozrieť TU