25.04.2023

Online-diskusia: Ovládnu EÚ radikáli a populisti?

Vzrastajúca popularita radikálnych politických síl sa dá pozorovať nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európy. Najmä medzi nižšou strednou a pracujúcou triedou prevláda pocit, že štát na ich základné potreby zabúda. Pociťujú to hlavne na základe horšej dostupnosti a kvalite verejných služieb (školstvo a zdravotníctvo). Taktiež sa prehlbuje rozdiel medzi tými, ktorí vnímajú, že ich životný štandard je ohrozený a tými, ktorí nemajú problém s momentálnym nastavením systému. Aké hrozby predstavuje vzrastajúci radikalizmus a populizmus? Prečo voliči opúšťajú štandardné politické strany a volia populistov? Za aké hodnoty sú ľudia najčastejšie ochotní vymeniť demokraciu? So šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou diskutoval na túto tému Radovan Geist, analytik a vydavateľ portálu euractiv.sk.

Nárast vplyvu radikálnych pravicových strán nie je výsledkom posledných rokov, ale začal už po finančnej kríze v roku 2008. Odvtedy prechádza Európa sériou kríz - hospodárska kríza, dlhová kríza eurozóny, migračná kríza, pandémia, vojna na Ukrajine, ktoré nedokáže riešiť, či už ako celok alebo členské krajiny individuálne. Tieto krízy nesú so sebou sociálne a ekonomické dôsledky, ktoré zhoršujú sociálne napätie a polarizujú spoločnosť. Ako zdôrazňuje R. Geist, v napätej situácii majú práve radikálne hlasy väčšiu šancu. V Taliansku, Maďarsku, Poľsku, Fínsku a Švédsku, na základe predvolebných prieskumov aj na Slovensku, momentálne výrazne boduje radikálna pravica.

Podľa štúdie FES sú voliči ochotní odpustiť prehrešky proti demokracii a právnemu štátu, stranám, ktoré volia, za predpokladu, že tieto strany hlásajú témy a hodnoty, ktoré považujú za kľúčové. Tento fenomén sa dá pozorovať v hlboko rozdelených spoločnostiach. Ako dodáva R. Geist, pre voličov radikálnych strán nie sú otázky súvisiace s právnym štátom vôbec dôležité, rozhodujúci je pre nich postoj strany voči menšine, ktorú považujú za zdroj problémov.

U pracujúcich a strednej vrstvy prevláda nálada, že ich každodenné problémy a potreby opomína nielen štát, ale aj ľavicové politické strany. Pocit ohrozenia kultúrnej identity v dôsledku migračnej krízy a snahy LGBTI+ komunity za zrovnoprávnenie alebo pocit ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine má u tejto skupiny obyvateľov za následok príklon k radikálnym politickým stranám a populistom. Práve tieto témy, ktoré najviac rozdeľujú spoločnosť, populisti a radikáli inštrumentalizujú a hlásajú, že štát si voči svojim obyvateľom neplní svoje povinnosti, pretože sa venuje problémom menšín. Polarizovaná spoločnosť je živnou pôdou pre radikálne strany, preto podnecujú vyhrotenú, miestami až nenávistnú diskusiu, najmä na sociálnych sieťach. Čím viac je spoločnosť polarizovaná, tým skôr sú voliči ochotní voliť radikálov.

Podľa R. Geista môže vzostup radikálov priniesť dve hrozby. Po prvé, síce voľby nevyhrajú, ale stanú sa z nich nevyhnutní a akceptovaní koaliční partneri. Po druhé, poslúžia ako programová inšpirácia pre mainstreamové strany, ktoré preberú časť programu radikálnych strán. Obe hrozby sú v Európe už realitou, ako zdôrazňuje Geist.

Vzostup krajne pravicových politických strán môže ohroziť a oslabiť EÚ, najmä pri riešení kríz, ktorým Únia čelí. Práve oni blokujú a komplikujú rozhodnutia, ktoré treba prijať na európskej úrovni. Charakteristické pre radikálne strany je, že pred voľbami zastávajú stanovisko, že treba vystúpiť z EÚ a pod. Po voľbách, či už sa dostanú k moci alebo do pozície, že od nich moc závisí, zmenia rétoriku. Už netreba vystupovať z EÚ, stačí ju reformovať. Lenže reforma podľa predstáv radikálov, presadzovaním ich cieľov a agendy, znamená oslabenie Únie, ktoré môže viesť až k jej rozpusteniu. Vystúpenie z EÚ by v takomto prípade bolo už zbytočné.

Celú situáciu ešte zhoršuje aj skutočnosť, že rastúci vplyv radikálnych a populistických strán vyháňa ľudí za hranice krajiny. Ide hlavne o ľudí, ktorí by danú krajinu mohli zmeniť a posunúť ďalej. Bez takýchto ľudí sa krajina konzervuje, politicky aj kultúrne, a zmeškáva mnohé príležitosti. Radovan Geist uzavrel diskusiu slovami, že demokraciu môžu zachrániť len občania cez politické strany, ktoré sa hlásia k liberálnej demokracii.

Celú diskusiu si môžete pozrieť TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt

back to top