Online-diskusia: Nemecko po voľbách: Aká vláda zasadne v Berlíne a čo zmení?

V Nemecku sa skončili voľby, ktoré mali historicky vysokú účasť, a to 84 %. Výsledky priniesli jasného víťaza v podobe kresťanských demokratov CDU/CSU, no zároveň odhalili významné posuny na tamojšej politickej scéne. Druhé miesto si prekvapivo vybojovala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), zatiaľ čo vládnuca Sociálna demokracia (SPD) utrpela výraznú porážku.

„Zrejme bude možné vytvoriť dvojkoalíciu CDU/CSU a SPD, pričom Zelení zostanú v opozícii. Je to dobré pre budúcu stabilitu koalície, ktorá aj tak nebude jednoduchá,“ hodnotí povolebný vývoj Zuzana Lizcová. Hoci obe potenciálne koaličné strany majú za sebou spoločnú vládnu históriu a sú zvyknuté na hľadanie kompromisov, ich vzájomné pozície sa v posledných rokoch značne vzdialili. CDU/CSU pod vedením Friedricha Merza zaznamenala výrazný posun doprava, najmä v otázkach migrácie a hospodárskej politiky, čo môže byť pre sociálnych demokratov problém.

Migračná politika bude nepochybne najväčšou výzvou pre novú vládu. Analytička dokonca nevylučuje scenár, pred ktorým varuje šéfka AfD Alice Weidlová – že koalícia stroskotá práve na tejto otázke, čo by mohlo viesť k predčasným voľbám a ďalšiemu posilneniu krajnej pravice. Friedrich Merz, pravdepodobný budúci kancelár, sľuboval v predvolebnej kampani radikálne zmeny v migračnej politike vrátane trvalého uzavretia hraníc. „To by však bolo v rozpore s európskymi zmluvami a hlavne Nemecko na to nemá personálne a technické kapacity,“ vysvetľuje Lizcová praktické prekážky takýchto návrhov.

Ekonomické otázky budú predstavovať ďalšiu významnú výzvu. Nemecká dlhová brzda je podľa expertov jedným z hlavných dôvodov, prečo krajina trpí investičným dlhom v infraštruktúre a ťažko nachádza prostriedky na financovanie inovácií, digitalizácie či obrany.

Pozornosť vzbudil aj úspech krajnej ľavice Die Linke, ktorá sa dokázala etablovať ako protestná strana pre mladých voličov odmietajúcich krajnú pravicu.

Celú diskusiu si môžete pozrieť TU