Online-diskusia: Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Skrátený pracovný týždeň je nevyhnutná budúcnosť, ktorá nás čaká. Potvrdzujú to aj príklady z viacerých európskych krajín. Otázka už neznie, či zavedieme skrátený pracovný týždeň, ale kedy a akou formou, keďže existuje veľa modelov aj spôsobov implementácie. Ako zdôrazňuje Monika Uhlerová formy práce sa menia a vyvíjajú, aj trh práce sa vývija, ale naše myslenie je stále zaseknuté na 5-dňovom pracovnom týždni a 40 hodinách. Tento model bol u nás zavedený pred vyše 100 rokmi, ale pod tlakom digitalizácie, automatizácie, umelej inteligencie a dopadov klimatickej  krízy je nutné ho pomaly zmeniť.

Odbory presadzujú reálne zníženie odpracovaných hodín bez krátenia mzdy, pričom ideálny model je 4-dňový pracovný týždeň, 8 hodín denne, a 3-dňový víkend. Napriek tomu, ako tvrdí M. Uhlerová, sa nedá tento model aplikovať celoplošne, keďže trh práce je veľmi diverzifikovaný a pestrý. Z tohto dôvodu je debata o skracovaní pracovného času komplikovanejšia a treba rozmýšlať aj nad inými modelmi, napr. redukciou fondu pracovného času, kde by bol zachovaný 5-dňový pracovný týždeň, ale skrátený na 30 pracovných hodín.

Zavádzanie takýchto zmien býva spojené s istými obavami, napr. v súvislosti s produktivitiu práce. V spoločnosti panuje mylná predstava, že produktivita súvisí a úmerne rastie s počtom odpracovaných hodín. Avšak produktivita práce sa zvyšuje cez iné nástroje - investície do (nových) technológií, vzdelávania pracovnej sily, kvalitného pracovného prostredia atď. Ako uvádza prezidentka KOZ SR "krajiny s najnižším objemom odpracovaných hodín majú zároveň najvyššiu produktivitu práce". Rôzne experimenty sa stretávajú s pozitívnymi dopadmi na zamestnancov a zamestnávateľov, a tým pádom aj na samotnú ekonomiku. Pozitívom skracovania pracovného času je zvýšená produktivita a oddýchnutá pracovná sila, ktorá je efektívnejšia.

Celú diskusiu si môžete pozrieť TU