25.05.2023

Európska konferencia 2023: Formulovanie budúcej vízie EÚv kontexte agresie Ruska voči Ukrajine

Na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sa v utorok 23. mája 2023 konala európska konferencia so zameraním na zásadné témy v kontexte ruskej agresie na Ukrajine.

Miroslav Wlachovský, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí počas otvorenia konferencie zdôraznil, že 24. február 2022 zmenil všetko. Ako najdôležitejšie ťažiská v tomto ohľade do budúcnosti vidí: proces rozširovania EÚ, nevyhnutnosť spolupráce v rámci Európy a potenciál EPS.

Prvý panel bol venovaný Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá sa skončila pred rokom. Panelisti diskutovali o tom, či a v akej forme by mal takýto druh občianskej participácie pokračovať. Vo všeobecnosti bol vnímaný ako užitočné demokratické cvičenie. Z diskusie vzišla zhoda na tom, že pre budúcnosť EÚ je potrebné podporovať zvýšený záujem občanov o veci verejné a ich zapojenie do demokratických procesov. Pri budúcich aktivitách nadväzujúcich na KOBE by EÚ mala brať do úvahy prejavené rzdiely medzi entuziazmom a skepticizmom medzi mladými ľuďmi.

Postavenie EÚ ako globálneho aktéra, najmä v kontexte vojny na Ukrajine ako aj hranice akcieschopnosti EÚ boli témou druhého panelu. V dôsledku vojny na Ukrajine sa bezpečnosť stala témou dňa v celej EÚ. Tento panel sa dotkol aj témy budúceho procesu rozširovania EÚ, najmä v súvislosti s Balkánom a Ukrajinou. Zdĺhavý proces vstupu do EÚ prehlbuje frustráciu nielen politikov, ale aj obyvateľov balkánskych krajín. Entuziazmus pomaly vyprcháva. V prípade Ukrajiny bol postoj panelistov rôzny. Na jednej strane zaznel názor, že treba byť realistický a zamerať pozornosť na naliehavejšie záležitosti, ako je víťazstvo vo vojne a rekonštrukcia krajiny. Na druhej strane je dôležité poskytnúť Ukrajine jasnú európsku perspektívu.

Hrozba dezinformácií a boj proti nim bol predmetom diskusie tretieho panelu. Všetci diskutujúci sa zhodli v tom, že problematika dezinformácií presahuje hranice a predstavuje veľkú výzvu pre ochranu právneho štátu v Európe. V Rakúsku už napríklad zaznamenali klesajúcu spokojnosť s demokraciou. Slovensko zas čelí rastúcej popularite populizmu a politikom zneužívajúcim dezinformačné naratívy na zisk väčšej popularity. Dezinformácie jednoznačne prehlbujú polarizáciu v slovenskej spoločnosti. Ako najúčinnejšie riešenia sa javia podpora mediálnej gramotnosti a premyslené stratégie, ktoré dokážu osloviť ľudí, ktorí sa cítia byť odlúčení od existujúceho systému. Dôležité je do prípravy riešení zapojiť aj odborníkov na algoritmy a umelú inteligenciu. Kriminalizácia dezinformačných činov by mala byť až posledným možným riešením. EÚ v tejto oblasti plní skôr úlohu koordinátora, v konečnom dôsledku môže byť užitočná pri zavádzaní nariadení týkajúcich sa dezinformácií šírených na sociálnych sieťach.

Posledný panel tematizoval klimatické ciele EÚ v reflexii na energetickú krízu a vojnu na Ukrajine. Ruská agresia vyvolala obavy o stabilitu dodávok plynu a urýchlila tým snahy o diverzifikáciu. Pre dosiahnutie klimatických cieľov sa javí byť kľúčová vodíková technológia. Energetický mix a ekonomické faktory jednotlivých členských štátov ovplyvňujú ich prístupy ku klimatickým cieľom EÚ. Z tohto dôvodu je pre zabezpečenie úspešnej implementácie spoločných európskych klimatických cieľov nevyhnutná vzájomná prepojenosť a koordinácia medzi členskými krajinami. Výstavba nových LNG terminálov prispieva k posilneniu energetickej bezpečnosti Európy.

Program konferencie TU

 

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt

back to top