01.07.2025

Konferencia pri príležitosti vydania štúdie "Riziká zaostávania. Klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku."

Ako využiť - aktívne a premyslene - potenciál aj európske podporné finančné schémy na zelenú modernizáciu našej ekonomiky, priemyslu a aktívne tak budovať ekologicky udržateľnú konkurencieschopnosť našej krajiny? Touto otázkou a zaoberalo viac ako 60 odborníkov a odborníčok v rámci konferencie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti predstavenia štúdie "Riziká zaostávania. Klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku" z pera riaditeľa Centra spoločenských a psychologických vied SAV Richarda Filčáka pre Slovenskú klimatickú iniciatívu.

Po otvorení konferencie predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti Jánom Ferenčákom predstavil Richard Filčák hlavný odkaz a základné argumenty štúdie, ktorá analyzuje tri možné scenáre prístupu Slovenska k zelenej transformácii: pasívny, subverzívny a aktívny. Pasívny alebo subverzívny prístup so sebou prináša náklady v podobe oslabenia budúcej konkurencieschopnosti, ale takisto energetickej bezpečnosti a sociálnej kohézie.  Ako uviedol autor štúdie, európska zelená dohoda poskytuje možnosti, ktoré môžeme ale nemusíme aktívne využiť. Slovensko však už dnes pociťuje dopady klimatických zmien nielen na kvalitu života ľudí v podobe extrémov počasia, sucha či záplavových dažďov, ale aj chorôb zo znečistenia ovzdušia a s týmito javmi spojenými miliónovými nákladmi pre rodinné aj verejné rozpočty. Rovnako môžeme hovoriť o ekonomických škodách napríklad pre slovenské poľnohospodárstvo, ktoré pri nepriaznivom, ale do veľkej miery realistickom scenári posunu typu podnebia Slovenska do podoby južného Balkánu, nemá šancu udržať svoju životaschopnosť. A kým napríklad Čína zvyšuje svoje dekarbonizačné ciele a masívne investuje do zelených technológií, ak by Európa opäť zásadne menila kurz v zelenej transformácii, malo by to výrazné ekonomické škody. Ako základnú výzvu Slovenska v tomto smere R. Filčák definoval dekarbonizáciu domáceho priemyslu, keďže tento je ešte do veľkej miery závislý na fosílnych zdrojoch energie, čo ho okrem iného robí zraniteľným voči cenovým výkyvom aj geopolitickým záujmom jeho producentov. Úspešné zvládnutie zelenej transformácie bude podľa R. Filčáka vyžadovať jednak sústredené úsilie všetkých aktérov, pričom jedným z najdôležitejších predpokladov bude poskytnutie stabilného, predvídateľného regulačného rámca, v ktorom môžu rôzni spoločenskí aktéri plánovať a realizovať svoje transformačné stratégie.

Následný program konferencie, moderovanej ekonomickou redaktorkou denníka SME Evou Frantovou, pozostával z dvoch panelov, prvom, obsadenom odborníkmi sektoru zelenej ekonomiky a financií (Peter Robl, predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť, Marek Žembery, projektový manažér Slovak Investment Holding, Ján Karaba, riaditeľ SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky, Richard Filčák, riaditeľ Centra spoločenských a psychologických vied SAV) a druhom "politickom" paneli, v ktorom vystúpili poslanci NR SR Igor Šimko (Hlas-SD), Ivan Štefunko (PS) a Karol Galek (SaS).

Ako vyzdvihli účastníci prvého panelu, Slovenská ekonomika už dnes disponuje sektormi zelených technológií, ktoré expandujú a majú potenciál stať sa jedným z pilierov udržateľnej konkurencieschopnosti krajiny, potrebujú však zo strany štátu stabilné, podporné regulačné prostredie. Ďalšou dobrou správou je podľa predsedu Správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť, že verejnosť má vôľu aj pevné plány, investovať svoje zdroje do energetickej efektívnosti, či už v otázke svojho bývania, kúrenia, alebo dopravy. Čo zúčastnení zo strany štátu postrádajú, je jasná a vytrvalá podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energií ako bezpečného, ekologicky udržateľného a už v strednodobom horizonte aj ekonomicky výhodného zdroja energie.

V "politickom" paneli poslanci NR SR prezentovali pozície vlády aj opozície a svojich materských strán najmä na otázku energetickej transformácie slovenskej ekonomiky a spoločnosti. I. Šimko okrem iného vyzdvihol fakt, že nový zákon o energetike dáva samosprávam právomoc byť producentom obnoviteľných zdrojov energie, čo je určite krok správnym smerom. K. Galek z opozičnej SaS poukázal na absolútne kľúčovú rolu regulátora URSO, ktoré môže svojimi rozhodnutiami brzdiť aj podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku.

V záverečnom slove konferencie riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková zdôraznila potrebu konania rozhodovateľov na základe dlhodobejších stratégií a ich rozpracovania do akčných plánov s merateľnými míľnikmi a cieľmi. V tomto Slovensko, nielen ale aj v energetickej a zelenej transformácii zaostáva.

Videozáznam z konferencie nájdete tu:
Otvorenie konferencie, úvodné slovo, predstavenie štúdie a prvý panel: www.youtube.com/watch
Druhý panel konferencie a záverečné slovo: www.youtube.com/watch

Štúdiu "Riziká zaostávania. Klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku" nájdete tu: 8b2e819d-0e6e-4a7a-9e1d-571c5c30a02d.usrfiles.com/ugd/95685e_16dd33985a384070841e7dc52725b260.pdf