Diskusia: Ako zelená má byť ľavica?

V úvode viac ako dvojhodinovej diskusie sa panelisti zhodli na tom, že i keď ekologická agenda je prítomná v politických programoch bezmála všetkých strán, súčasťou agendy ľavicových strán by mala byť minimálne z dvoch dôvodov. Jednak sú to práve tieto strany, ktoré programovo presadzujú, resp. by mali presadzovať skôr verejné blaho, verejný záujem a po druhé, nepresadzujú individualistické chápanie spoločnosti, ale skôr kolektívne riešenia jej problémov, ktoré sú pre riešenie ekologickej krízy nevyhnutné.

Pre úspech environmentálnych politík ako rozhodujúcou témou sa ukazuje otázka ekologickej spravodlivosti, ktorú by mala politická ľavica nastoľovať ako prioritnú. Každá kríza a tak aj environmentálna má totiž spravidla veľa porazených a len málo víťazov. Ľavicové strany by sa preto mali usilovať prednostne o to, aby náklady a prínosy zelenej transformácie rozložila férovo. To znamená aj to, aby environmentálne škody a ich nápravu platili tí, ktorí ich spôsobujú a nie tí, na ktorých žiaľ najviac dopadajú. V tomto kontexte R. Geist uviedol informáciu, podľa ktorej v EÚ od roku 1990 ako jediná skupina, ktorá zvýšila svoju produkciu emisií v absolútnych číslach, sú najlepšie zarábajúci ľudia. Ako jedna z oblastí, v ktorej sa spájajú ekologické benefity aj podpora strednej- či nižšej strednej triedy je oblasť rozvoja a zvyšovania kvality verejnej dopravy.

Kľúčovou agendou z pohľadu ekologickej a sociálnej spravodlivosti sú podľa panelistov otázky environmentálnych daní. Tieto by mali postihovať ekologicky škodlivé aktivity a ich aktérov, producentov emisií a podporovať naopak ekologicky prínosné aktivity. Vážnym problémom sa tieto dane stanú v tom momente, ak budú nastavené a ak budú vnímané verejnosťou tak, že postihujú viac bežných ľudí a nie prednostne najväčších producentov emisií a iných škodlivín pre životné prostredie.

Jedným z problémov ľavicovej ekologickej agendy špeciálne v slovenskom prostredí je podľa R. Sťahela fakt, že naša krajina je stále v stave industrializácie, rozvoja priemyslu a preto o deindustrializácii, alebo reprofilizácii industrializácie je náročné hovoriť. Rovnako sa u nás a širšie v strednej Európe kvalita života meria stále primárne cez prácu a adekvátnu plácu, a iné okolnosti a parametre, ako napríklad aj ekologické dopady na zdravé životné prostredie vo vnímaní ľudí a agende politických strán stále nehrajú takú dominantnú rolu. V nadväznosti na dôležitú tému potrebnej dekarbonizácie aj slovenského hospodárstva R. Filčák uviedol, že aj na príklade ekonomickej transformácie uhoľného regiónu Hornej Nitry je zrejmé, aká je úspešná transformácia týchto regiónov a ich dopadov na pracovné možnosti a sociálne postavenie ľudí náročný proces, a to aj napriek dostatku finančných zdrojov.

Významnou témou ekologickej transformácie aj sociálneho rozvoja Slovenska je otázka decentralizácie energetického zabezpečenia, ktoré v sebe nesie potenciál jednak ekologickej udržateľnosti ale rovnako rozvoja lokálnych ekonomík, pretože decentralizácia zabezpečenia energiou znamená aj udržanie veľkého objemu finančných zdrojov v regióne a ich využitie na celkový ekonomický aj sociálny rozvoj.

Jednou z tém diskusie, v ktorej sa diskutujúci zhodli v skeptickom pohľade, bola aj otázka reálnosti ekologicky udržateľného, teda "zeleného" hospodárskeho rastu, teda toho, či je vôbec možné novými "zelenými" technológiami a využitím obnoviteľných zdrojov energie zabezpečiť rast, ktorý nebude narážať na limity ekosystému zeme. Táto téma je však o to ťažšie presaditeľná v našom regióne strednej Európy kde jednak dopady klimatickej krízy nie sú zatiaľ také kritické ako napríklad na juhu Európy a na iných svetadieloch a rovnako stále prioritou ľudí je rast životnej úrovne.

Nádej v podobe šance na aktívnejšiu, ambicióznejšiu ekologickú a klimatickú politiku pomenoval R. Geist v tom, že táto by mohla vzniknúť podľa takého istého vzoru historického kompromisu, podľa ktorého po druhej svetovej vojne vznikol kompromis na sociálne-trhovej ekonomike a sociálnom štáte: ako kompromis medzi ziskom, pracovnými miestami a sociálnou rovnováhou. Dnes by takýto kompromis rozhodujúcich aktérov mohol vzniknúť po osi: zisk, pracovné miesta, ekologicky udržateľný model ekonomiky.

Celý priebeh viac ako dvojhodinovej, prevažne kritickej diskusie si môžete pozrieť zo záznamu tu: www.facebook.com/1779011449074677/videos/901324180724589