16.06.2022

Verejnoprávnosť médií: V čom sa môže inšpirovať Slovensko?

Nezávislé verejnoprávne médiá sú nenahraditeľným zdrojom informácií, najmä v dnešnom čoraz rýchlejšom svete informácií. To, či plnia svoje poslanie, však do veľkej miery závisí od systému, v ktorom pôsobia, a od pravidiel, ktoré ich regulujú. Odborníci zo Slovenska, Českej republiky a Nemecka diskutovali 14. júna o výhodách a nevýhodách rôznych mediálnych systémov v jednotlivých krajinách.

Dôvodom na diskusiu bola voľba nového riaditeľa RTVS. Napriek sľubom novej vlády sa vymenovanie nového riaditeľa stále koná za zatvorenými dverami. Médiá tým strácajú veľkú časť svojej nezávislosti, a tým aj dôveru spoločnosti, kritizuje Pavol Szalai, vedúci regiónu EÚ a Balkánu organizácie Reportéri bez hraníc. O niečo lepšia situácia je v susednej Českej republike, kde je dôvera obyvateľov v médiá vysoká, hovorí Marína Urbániková, odborná asistentka na Katedre mediálnych štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity v Brne. Jeden z dôvodov vidí vo voľbe riaditeľa vysielania, ktorého volí Rada pre televíziu, a nie politici. Programová ponuka sa spoľahlivo dostáva k občanom; aj počas pandémie vysielali verejnoprávni vysielatelia rozsiahly a rôznorodý program. Problémom je však financovanie ako upozorňuje Marína Urbániková. Od roku 2008 sa koncesionársky poplatok napriek rastúcim nákladom mediálnych inštitúcií nezvyšoval. Jedným z možných riešení by podľa nej bolo investovať viac peňazí vybraných na daniach do verejnoprávnych médií, resp. zaviesť novú daň.

Heike Raabová, splnomocnenkyňa spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a štátna tajomníčka pre Európu, médiá a digitálne záležitosti na európskej úrovni, v tom vidí väčšie nebezpečenstvo. Poplatky za vysielanie by mali byť striktne oddelené od štátnych financií, aby sa zabránilo závislosti. Štátna tajomníčka zároveň zdôrazňuje rozdiely medzi Slovenskom, Českou republikou a Nemeckom. Nemecko si v minulosti muselo bolestne vyskúšať, čo znamená stratiť kontrolu nad médiami. Aby sa to už nikdy nezopakovalo, systém médií je pluralitný a nezávislý od štátu. Rady pre vysielanie sú rôznorodé, sú v nich zástupcovia rôznych združení, ako sú cirkev, politické skupiny a odbory. Majú finančnú slobodu a sami si volia svojho riaditeľa. Je zrejmé, že bude ťažké aplikovať tento model 1:1 na Slovensko alebo Českú republiku. Presadzuje však väčšiu nezávislosť vysielateľov, čo sa najlepšie dosiahne prostredníctvom rozmanitej a slobodnej rady pre vysielanie.

Marína Urbániková tiež zdôraznila, že Slovensko musí nájsť model, ktorý zapadne do inštitucionálneho rámca. V konečnom dôsledku je to štruktúra mediálneho systému, ktorá určuje skutočnú nezávislosť verejnoprávnych médií v praxi. Blížiaca sa voľba nového riaditeľa RTVS je podľa Pavla Szalaia prvým krokom týmto smerom. Úlohou poslancov je dôverovať hodnoteniu poradnej komisie a zabezpečiť čo najväčší politický konsenzus o osobe kandidáta. Zároveň by sa nemalo zabúdať na to, ako kandidáta vníma verejnosť. Budúci riaditeľ by mal byť čo najúspešnejší vo verejnom vypočutí, mal by byť odborníkom na manažment a médií a verejnosť by ho mala takto tiež vnímať. Okrem toho by mal byť politicky nezávislý. S nezávislým vedením bojujúcim za slobodu médií by Slovensko mohlo položiť dôležitý základ mediálneho systému, ktorý informuje nezávisle, slobodne a spoľahlivo.

Celú diskusiu nájdete TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt