Publikácia: "Dôchodky - spravodlivé a udržateľné"
Ako uviedol jej editor, bývalý štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vlády SR Braňo Ondruš, publikácia vnáša do aktuálnej odbornej a politickej diskusie o zmenách dôchodkového systému pohľad vyvažujúci jeho udržateľnosť so základnou funkciou dôchodkového systému a to zabezpečenie adekvátneho, dôstojného života ľudí v starobe.
Analýza výkonnosti II. piliera za prvých 15 rokov jeho existencie potvrdzuje zahraničné zistenia: z 10,232 mld. € majetku predstavujú vklady ľudí až 10,032 mld. €. Za 15 rokov teda iba 2 % celkového majetku. Ešte horšie výsledky však ukazuje výška už priznaných dôchodkov z II. piliera - spôsob ich výpočtu ukazuje, že výplatná fáza je nastavená tak, že muži dokážu vyčerpať iba polovicu - a ženy len o málo viac - z naakumulovaných zdrojov. Napr. z majetku 9000 € priznali životné poisťovne vyplácajúce samotný dôchodok mesačnú penziu vo výške 27 - 31 €, čiže pre úplné vyčerpanie sumy ju musí dôchodca poberať 25 - 28 rokov. V skutočnosti však ženy v SR žijú po odchode do dôchodku 18 a muži dokonca len 8 rokov. Ani vyššia nasporená suma teda neprinesie to, o čo účastníkom II. piliera ide - dôstojnú penziu.
Vzhľadom na rozloženie „sporiteľov“ z hľadiska príjmov sú pritom zverejňované informácie o zhodnotení v „najlepších“ fondoch II. piliera zavádzajúce. Aj vlaňajšie extrémne vysoké zhodnotenie v niektorých fondoch pre väčšinu znamená prínos zhruba 500 € a menej, čo sa na budúcich penziách týchto ľudí prejaví v desiatkach centov mesačne. „Druhý pilier nie je perpetum mobile na peniaze, nevie ich vyrobiť z ničoho,“ vysvetľuje B. Ondruš. „To, čo ľudia zarobia ako investori si na druhej zaplatia ako spotrebitelia.“ Existencia II. piliera navyše zvyšuje verejný dlh, ktorí zaplatia opäť len tí istí ľudia cez dane.
Mária Svoreňová z KOZ SR upozorňuje na novú štúdiu Svetovej banky (Altiparmakov and Nedeljkovic, 2021), ktorá na základe empirických dôkazov konštatovala, že súkromné dôchodkové fondy v štátoch strednej a východnej Európy, sú málo dynamické a nevýkonné, čiže horšie ako priebežne financované systémy. Praktickým politickým dôkazom tohto záveru je, že všetky krajiny z regiónu strednej Európy, ktoré dvojpilierový dôchodkový systém zaviedli, ho po čase zrušili a krajiny západnej Európy ho nikdy ani nezaviedli. Výnimkou je Švédsko, kde si však ľudia do II. piliera odvádzajú len 2 % z príjmu (oproti 6 % v SR) a 90 % účastníkov peniaze investuje v tzv. defaultnom, pevne štátom nastavanom, konzervatívnom fonde a nie vo fondoch akciových.
Autori v publikácii dokazujú, že najväčšou hrozbou II. piliera je demografický vývoj. Druhý pilier ho nielenže nerieši, ale jeho negatívny dopad na budúce dôchodky prehlbuje. „Starnutie investorov podporuje výpredaje s cieľom znížiť podiel portfólia na majetku a tlačí ceny nadol,“ cituje publikácia Josého Suárez-Lledóa z Výskumného inštitútu CaixaBank. Ak totiž silné ročníky budú odchádzať do penzie a budú potrebovať predať svoje aktíva (napr. akcie) ich cena prudko poklesne, keďže kupujúcimi budú početne slabšie ročníky. Tých, ktorí budú potrebovať predať bude výrazne viac, než kupujúcich, čo nevyhnutne zníži cenu aktív. Dnes vykazované ceny aktív a ich zhodnotenie sú aj v tomto ohľade zavádzajúce.
Účastníci prezentácie sa zhodli, že hlavným problémom a príčinou nízkych dôchodkov je celková nízka úroveň miezd v krajine. Nízke mzdy totiž znamenajú tak nízky základ pre výpočet dôchodkov, ako aj nízke odvody a teda nedostatočné príjmy systému. Udržateľnosť a spravodlivosť dôchodkového systému teda viac než II. pilier podporuje vysoká zamestnanosť a vysoké mzdy, ale nevyhnutnou je tiež daňová reforma, ktorá prinesie spravodlivé zdaňovanie. Vít Samek z Českomoravskej konfederácie odborových zväzov na základe údajov a predikcií OECD ukázal, že ekonomicky vyspelejšie krajiny už dnes vydávajú na dôchodky oveľa viac peňazí (ako podiel na HDP), než Česko či Slovensko a nikto to nepovažuje za neudržateľné. Dostatok peňazí na dôchodky teda závisí od výkonu národného hospodárstva a prerozdeľovania HDP a nie vytvárania investičných schém jednotlivcov.
Okrem analytickej časti prináša publikácia aj súbor návrhov oblastí, politík a opatrení, na ktorých je podľa autorov možné a potrebné postaviť udržateľnosť a spravodlivosť dôchodkového systému do budúcnosti a to tak v oblasti prorodinnej politiky, smerujúcej k zmene demografického vývoja, zabezpečovaním vysokej miery zamestnanosti a produktivity práce, parametrickými zmenami dôchodkového systému a v neposlednom rade spravodlivejším prerozdelením HDP a teda politikou vyšších miezd v národnom hospodárstve, či už cez inštitút minimálnej mzdy, rozširovaním platnosti kolektívnych zmlúv a ďalšími opatreniami.
Model reformy dôchodkového systému, ktorý v ostatnej vláde Českej republiky presadzovala bývalá ministerka práce a jej materská strana ČSSD predstavil bývalý námestník ministerky, ekonóm Masarykovej demokratickej akadémie Michal Pícl. Tento pozostával z zavedenia tzv. nultého, plne solidárneho piliera, poskytujúceho rovnaký základný dôchodok pre každého občana ČR vo výške 10-tisíc Kč, t. j. zhruba 400,- € a z prvého piliera, ktorého časť by bola vypočítavaná z výšky príjmu a dĺžky doby poistenia, teda pracovného zaradenia a do druhej časti by sa započítavala aj opatera o deti, alebo takisto invalidita. Týmto spôsobom by systém reagoval aj na veľké rozdiely vo výške dôchodkov mužov a žien, ktoré nezabezpečujú adekvátne ocenenie prínosu žien pre spoločnosť.