Online-diskusia: Aké sú ruské záujmy v Európe a pomôžu sankcie?
Putin je pri moci zhruba 20 rokov. Momentálne je v situácii, kedy jeho popularita a popularita systému, ktorý vedie v Rusku nie je vysoká, práve naopak. Podľa europoslanca V. Bilčíka vytvára Rusko, resp. „putinovské Rusko“ svojim dlhodobo agresívnym správaním vo svojom susedstve konflikty a snaží sa využiť každú príležitosť na presadenie svojich mocenských síl v týchto krajinách. Ako príklad môže poslúžiť okupácia gruzínskych území alebo anexia Krymu. Rusko „rozleptáva každý štát, ktorý má snahu vytrhnúť sa“ spod ruského vplyvu. Za jeho čimni treba vidieť okrem iného aj snahu posilniť si vlastné mocenské pozície. Putinovi ide o znovuobnovenie starej sféry vplyvu v bývalom komunistickom bloku Európy. Čiže aby vytlačil NATO z územia jeho východných členov. To všetko bez toho, aby bral do úvahy vôľu a názory vlád týchto krajín.
Hoci slovenská verejnosť dlhodobo podporuje členstvo Slovenskej republiky v NATO, nájdu sa aj takí, ktorí zastávajú skeptický a odmietavý postoj voči USA. Práve táto časť slovenskej verejnosti vníma NATO ako predĺženú ruku USA. Z posledného prieskumu agentúry Focus vyplýva, že pohľad slovenskej verejnosti na aktuálnu situáciu je veľmi protichodný, keďže takmer polovica Slovákov si myslí, že agresorom je NATO a západní spojenci, ktrí ohrozujú Rusko. Na margo prieskumu sa V. Bilčík vyjadril, že s verejnou mienkou na Slovensku pracujú politické sily, nielen na Slovensku ale aj spoza hraníc, ktoré sa snažia narušiť relatívne krehký konsenzus, ktorý v otázke zahraničnej a obrannej politiky máme. Europoslanec sa ďalej vyslovil, že je potrebné, ujasniť si, kto je agresor a kto je obeť. Ruská dezinformačná scéna šíri naratív, že Rusko je pod hrozbou Ukrajiny, ktorá má v pláne rozložiť Rusko. Okrem toho, podľa ruskej propagandy, utláča rusky hovoriace obyvateľstvo. Rusko sa týmto stavia do pozície toho, kto sa musí brániť. Ruská verejnosť pod vplyvom vládnej propagandy vníma zoskupenia ako sú EÚ a NATO ako hrozbu.
Sankcie nemajú len symbolický, morálny a politický význam, ale majú aj reálny dosah a dôsledky pre Rusko, ako zdôraznil V. Bilčík. Rusko sa snaží existujúce sankcie dlhodobo zrušiť, resp. zmierniť a využíva na to aj extrémistické alebo antisystémové strany v členských krajinách EÚ, ktoré vystupujú proti sankciám a ktoré častokrát majú aj financovanie na ich vlastnú činnosť z Ruskej federácie. Dodáva, že sankcie, pod ktorými je Rusko od roku 2014, je potrebné „sprísniť a dostať ich čo najbližšie k okruhu tých ľudí, ktorí dnes držia moc a peniaze v Rusku“. Za najsilnešiu sankciu sa tým pádom považuje odstrihnutie Ruska od globálnych finančných tokov, čo znamená odstrihnúť ruské banky od systému SWIFT. Táto sankcia by bolela nielen Rusko, ale ja Západ. Každopádne podľa vyjadrenia europoslanca by dôsledky postihli Rusko neporovnateľne citeľnejšie než EÚ, keďže EÚ je pre Rusko najväčším obchodným partnerom.
Diplomacia dostane priestor v najbližších dňoch a týždňoch, aby bola tým nástrojom, ktorý situáciu vyrieši. Rusko hovorí, že je pripravené rokovať, napriek tomu si kladie nesplniteľné požiadavky. Otázkou tým pádom ostáva, či je s Ruskom o čom rokovať. Rokovania sú podľa V. Bilčíka aj v takejto situácii dôležité, aby sme zistili, o čo Rusku ide a v akom bode sa prípadne vieme stretnúť a čo sú červené línie s ohľadom na náš spoločný európsky, a teda aj slovenský záujem. Práve rokovania môžu viesť k posunom, ako túto situáciu vyriešiť.
Celý záznam z diskusie si môžete pozrieť TU