Globálna klimatická kríza - filozofia a politika

V dvoch paneloch profesori filozofie a politológie a neskôr viceprezidentka slovenských odborov, predseda Prognostického ústavu SAV a riaditeľka sekcie zmeny klímy Ministerstva životného prostredia odprezentovali svoje pohľady na aktuálny stav nielen vývoja klímy a ekosystému zeme ako takých, ale rovnako na politický a celospoločenský kontext diskusie o tejto čoraz aktuálnejšej problematike.

Profesor Emil Višňovský z Univerzity Komenského v Bratislave v úvodnom vystúpení okrem iného poukázal na to, že v dôsledku konzumnej kultúry a sústredenia pozornosti na materiálne statky namiesto samo kultivácie "ľudstvo blúdi" a aj v dôsledku tohto trendu vníma ak kľúčové pre riešenie klimatickej krízy politické líderstvo. V otázke mentálneho nastavenia spoločnosti E. Višňovský považuje za nevyhnutné, aby sa náš prístup k prírode zmenil tak, že zem, prírodu budeme vnímať ako svoj domov a nie predovšetkým ako zdroj surovín, energie pre svoje potreby.
Profesor Břetislav Horyna z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vo svojej prednáške s názvom "Dekarbonizácia mysle" kritizoval stav, kedy nad uváženým konaním - aj v oblasti ekológie a klímy - prevažuje kopenie prázdneho frázovania. Čo sa týka riešenia klimatickej krízy, to profesor Horyna nevidí ako reálne, dokedy budú parametre ekonomického modelu nastavené tak, že produkcia škodlivých splodín bude generovať zisk. V siedmich tézach, charakteristikách klimatickej krízy profesor Horyna túto okrem iného pomenoval aj ako krízu privilegovanosti a blahobytu na úkor iných, keďže pre ilustráciu napríklad až 97% osobnej leteckej dopravy, produkujúcej nemalú časť škodlivých emisií, spadá na západný bohatý svet. Rovnako je podľa B. Horynu krízou komunikácie a poznania krízou modernej racionality, keďže jej riešenie presahuje dnešnú kapacitu predstavivosti širokej spoločnosti.
Profesor Jozef Lysý z Ústavu politických vied SAV sa vo svojom príspevku sústredil na fenomén krízy, ktorá bola ako nástroj v dejinách často cielene vyvolaná na dosiahnutie zmien spoločnosti - či už pozitívnych, alebo negatívnych  zmien. Súčasne však J. Lysý upozornil, že kríza nie je žiadny fenomén dneška, ale naopak, v stave permanentnej krízy žijeme už mnohé desaťročia. Pozornosť upriamil J. Lysý aj na čoraz populárnejší koncept "odpojenia" (decoupling) od moderných technológií, ktoré bolo pred časom denníkom Financial Times vyhlásené ako slovo roka.
Docent Richard Sťahel, riaditeľ Filozofického ústavu SAV vo svojej prevažne analytickej, štatistickými údajmi doloženej prednáške poukázal na podcenenie tempa rastu teploty atmosféry, ktorá dnes rastie viac, ako za ostatné státisíce rokov. Moderná civilizácia vznikla počas ostatných tisícov rokov podľa R. Sťahela v rozpätí teplotného rozdielu do 2 stupňov Celzia, ak sa preto naša planéta otepľuje rekordnou rýchlosťou nad túto hranicu, bude to mať pre modernú civilizáciu devastačné, likvidačné účinky. Ako navyše ukazujú prognózy, pri oteplení o 4 stupne Celzia - dnes vôbec nie vylúčiteľnom, sa vegetačné pásma, prostredie vhodné pre poľnohospodárstvo zmenia tak výrazne, že migrácia ľudí naberie rozmery, pri ktorých sa stane koncept národného štátu úplne irelevantným. Za kľúčový problém pri tom R. Sťahel označil odkysličovanie, zmenu chemického zloženia vody v oceánoch, ktorá postupuje najrýchlejším tempom za 300 miliónov rokov. Sú to ale práve oceány, vďaka ktorým môžeme na zemi dýchať. Takpovediac "na okraji" zmienil R. Sťahel málo zdôrazňovaný fakt, doloženým výskumami, že s rastúcim objemom CO2 v atmosfére klesajú kognitívne schopnosti človeka. To spôsobuje, že s rastom emisií klesá naša kapacita riešiť aj klimatickú výzvu racionálne.

Negatívnym dopadom zmeny klímy na pracovné podmienky ľudí v konkrétnych profesiách - s ohľadom na teplotu na pracovisku ale aj iné dôsledky, priblížila účastníkom viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Komplikovanú situáciu Slovenska a jeho trhu práce doložila okrem iného skutočnosťou, že oceliarne U.S.Steel pri Košiciach sú na 23. mieste v rebríčku fabrík v EÚ, produkujúcich najviac emisií oxidu uhličitého. Často spomínaným ale málo v dôsledkoch a najmä reálnych politikách premysleným problémom je naša pretrvávajúca koncentrácia na automobilový priemysel a trend, v ktorom moderné výrobné technológie a postupy sú zo strany materských automobilových výrobcov situované prevažne v "západných" výrobniach týchto koncernov.
Vedúci Prognostického ústavu SAV Richard Filčák v rámci priblíženia možných scenárov vývoja poukázal na fakt, že pre Slovensko bude ukončenie ťažby uhlia na Hornej Nitre znamenať výrazný pokles produkcie škodlivých emisií a rovnako je naša "cesta von" od závislosti na fosílnych palivách postavená do veľkej miery na jadrovej energii. Z globálneho pohľadu však R. Filčák prezentoval obavu, že zmena kapitalistického ekonomického modelu, s ktorou už dnes väčšina analytikov a intelektuálov počíta, vôbec nemusí priniesť zmenu k lepšiemu. Možným scenárom je z pohľadu EÚ aj jej "zadebnenie" voči vonkajšiemu náporu ľudí, utekajúcich pred ničivými dopadmi zmeny klímy zo svojich krajín. Dnes Európska únia vsádza na pomerne progresívne zmeny energetických a klimatických politík, avšak v rámci dnešného ekonomického modelu. Z pohľadu Slovenska R. Filčák poukázal na sektor tzv. cirkulárnej ekonomiky, teda výrobného a hospodárskeho cyklu, pri ktorom sa významne zohľadňuje cieľ zníženia nielen energetickej záťaže ale aj objemu vyprodukovaného odpadu, má na Slovensku ešte pomerne veľké rezervy. Rovnako poukázal na význam rodinného prostredia, ktoré ľuďom od malička vštepuje vzorce správania, ktoré môžu v súčte citeľne prispieť k ochrane životného prostredia a klímy.
Napokon v poslednej prednáške generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy Ministerstva životného prostredia Gabriela Fischerová priblížila náročnosť dosahovania všeobecne záväzných dohôd na veľkých medzinárodných klimatických konferenciách, keďže záujmy krajín sú vo vzťahu na dopady zmeny klímy veľmi rôznorodé. Výrazne skepticky sa G. Fischerová vyjadrila o cieli 60% zníženia emisií oxidu uhličitého a jeho kritických dopadoch na náš automobilový priemysel. Z pohľadu politických rozhodovateľov by to predstavovalo rozhodovanie medzi sociálnymi nepokojmi a klimatickou zodpovednosťou.

Príspevky v rámci oboch panelov, ako aj následná diskusia preukázala, že klimatické politiky, zodpovedajúce miere urgentnosti klimatickej krízy, predstavujú mimoriadne náročnú výzvu, spočívajúcu v koncepčnom, na vedeckých poznatkoch založenom rozhodovaní zodpovedných činiteľov, v profesionálnom výkone týchto rozhodnutí, ich prenesení do praxe, v súčinnosť kľúčových ekonomických aktérov a takisto v schopnosti vysvetliť verejnosti nevyhnutnosť sčasti nepohodlných zmien.